Malý kopec pri tuneli

Tak a začínam so stavbou krajiny. Rozhodol som sa, že to prvý raz skúsim na malom priestore v rohu koľajiska, v mieste kde končí najdlhší tunel. Ak by sa to nepodarilo, tak to nebude také ťažké prestavať. Tak idem nato, snáď sa podarí. Začal som tým, že som si z polystyrénu vyrezal tvar rohovej skaly. Vlepil som ju duvilaxom a počkal kým zaschne.

Po zalepení som hrotom letovačky úpravil povrch budúcej skaly. Tým mi polystyrém pekne na povrchu spevnel.

Hneď potom som to polepil toaletným papierom a riedeným herkulesom 1:1. Toaleťák som vrstvil vo viacerich vrstvách, až kým vytvoril zriasnený povrch imitulúci povrch skaly.

Po úplnom vyschnutí povrchu s toaleťáku, som to natrel sivou akrylovou farbou. Plocha ktorú som nenatrel, bude zatrávnená. Tak tam by to bolo aj tak zbytočné.

Po vytieňovaní svetlejším odieňom, som pristúpil k zatrávňovaniu. Používam staré trávne koberce od bývalých NDR výrobcov. Podarilo sa mi ich zohnať výhodne, tak ich budem používať na tejto ploche, aj keď dnes sú už oveľa lepšie materiály. Mne postačia aj tieto koberce. Nastrihém ich do rôznych tvarov a polepím na svah. Kým to zaschne fixujem ich špendlíkmi s veľkými hlavičkami.

V archíve som sa snažil nájsť ešte fotografie s tejto fázi, ale nenašiel som. Už len dokončenú podobu. Tak Vám postup opíšem pri týchto obrázkoch. Po nalepení kúskov trávnatého koberca, som miesta kde sa neprekrývali vyplnil staickou trávou. Miesta som natrel neriedeným herkulesom a trávu som v prstoch tupoval do lepidla, tak aby ostala vzpriamená, ako pri flokovaní.

Keď lepidlo so statikou vyschlo, vytvoril sa pekný členitý povrch, na ktorom som postupne vysádzal ihličnany. Pod každý ihličnan som použil posyp, znázorňujúvi lesnú pôdu, kde sa tráva pod stromami neudrží. Je to obyčajný pigi-čaj. Na čerstvej trávičke sa už pasú jelene. 🙂

Pod skalu som dal väčšie kamienky, ktoré znázorňujú popadané skaly zo sklaného masívu prirodzeným zvetrávaním. Už je vidieť aj prechádzať Rosničku ( T 334 ) so služobákom krajinkou. S týchto záberov je vidieť, že môj prvý pokus o krajinku sa podaril a nič sa prerábať nebude.

Horný pohľad odhaľuje, že lepidlo ešte nie je vyschnuté. Keď vyschne tie biele fľaky úplne zmiznú. Tento záber pekne ukazuje, ako celý povrch, modelovaný s rôznych materiálov dokopy ladí.

Detailný pohľad od lesa prezrádza štruktúru posypu pod stromami. V režíme makro na digitálnom foťáku, sa objavia veci, ktoré voľným okom nie je vidieť. To je dobré zistenie a bude mi to pomáhať pri vytváraní detailov.

Pomedzi napadané skaly som to mierne posypal statikou a vytvoril dojem prerastania trávy a buriny.

Na vytvorenie kríkov som použil islandský mach. Má zaujímavú struktúru, ale myslím, že s týmto materiálom budem pracovať len opatrne. Nie všade sa hodí.

Pri tomto detailnom pohľade je pekne vidieť kombináciu rôznych materiálov. Myslím, že v tejto fáze ma modelovanie dostalo a som presvedčený, že modelovanie bude moje veľké Hobby.

Tak sa mi tento kúsok prírody zapáčil, že som si dovolil prebehnúť nejaké tie vlaky.

Ráno keď som prišiel skontrolovať, ako to vyzerá po vyschnutí lepidla, sa mi naskytol tento pekný pohľad, ako cez okno svietilo ranné slnko na môj prvý výtvor.

Pri detailnom zábere vyšla táto pekná fotka. Lepidlo už pekne vyschlo a krajinka má prirodzený vzhľad.

Aj ráno som si doprial jazdenie a vznikli tieto žánrovky. A ja som a kochal, kochal a kochal.

Tenzo záber odhaľuje o aký malý kúsok krajinky sa jedná. Čaká ma ešte vaľa, veľa radosti.

Môj prvý pokus o modelovanie krajiny dopadol nad očakávanie a poriadne ma to nabudilo do ďalšej modelárskej činnosti.

Túto lokomotívu som spojazdnil s úplného šrotu a urobila mi veľkú radosť, že začala fungovať. Ne koľajisku jej to pristane.

A na záver ešte jeden detail na skalu.