Na prechádzkach po našom peknom Slovensku narazíte na všeličo. Musím priznať, že o tejto rarite som už vedel dávnejšie, ale nejako nikdy neostával čas sa tam zastaviť a vynadívať sa na div-divúci. V okrese Detva, neďaleko obce Vígľaš a Pstruša, sa nachádza nad potokom Slatina zaujímavý most. Nad potokom sa bežne nachádzajú všelijaké mosty (drevené, železné, betónové, atď…) ale tu majú most z vagónu. Tento netradičný most spája dve osady, Hájniková a Dolinky. Bolo to koncom 60-tych rokov 20. storočia, nie je to presné, ale vraj keď prišli Rusi (1968), keď miestny poľnohospodári usúdili, že potrebujú premostenie miestneho potoka, aby pracujúci na Štátnom majetku mali bližšie do kravínov, roľníci na polia, školáci a aj ostatní ľudia na vlakovú stanicu. Vďaka tomuto mostu sa ich cesta skrátila o niekoľko kilometrov. Na vtedajšom Štátnom majetku museli byť poriadne schopní ľudia, keď sa im podarilo „zohnať“ od železníc starý, vyradený, osobný vagón, určený do šrotu. Ten nechali dotiahnuť do miestnej stanice „PSTRUŠA-výhybňa“, kde ho šikovní majetkársky mechanici rozobrali, vybrali z neho sedačky, okná, odstránili čelá, spevnili podlahu a pomocou buldozérov a traktorov dopravili až k potoku. Tam ho zakvačili na laná a pomocou žeriava ho usadili na dnešné miesto, a tým premostili potok. Ako to už býva zvykom, pri každej veľkej akcii sa musí niečo stať, tak sa stalo aj pri manipulácii s vagónom, že sa im počas prepravy zošmykol a prevrátil. Tým jedna strana vagóna dodnes nesie známky tejto nehody a je prehnutá. Ale na funkciu mosta to nemá žiadny vplyv. Odvtedy most hrdo slúžil miestnym obyvateľom, ale popri tom chátral, chátral a chátral. Nedávno sa však miestny nadšenci rozhodli túto „raritu“ zrekonštruovať. Zorganizovali brigádu a most ošetrili od hrdze, následne natreli, vymenili a zosilnili drevenú podlahu. Skultúrnili aj okolie mostu a teraz je „vagón-most“ vidieť už z diaľky, dokonca aj keď idete autom po neďalekej ceste do, alebo od Zvolena. Niet divu, že v poslednej dobe priťahuje viac a viac turistov, zvedavcov, alebo nadšencov, ktorí si túto pozoruhodnosť nenechajú ujsť.
Aký by som to bol „železničný nadšenec“, keby som nezapátral po tom o aký vagón sa to vlastne jedná? Aký vagón bol ako most použitý? Zistil som, že bol použitý osobný, štvornápravový vagón rady Ca 3319, 2.trieda, Voz.depo Bratislava v správe ČSD (foto v obrázkovej prílohe). Výrobca Ringhoffer Praha, rok výroby 1931. Vagón je dlhý takmer 20 metrov.
Auto sme zaparkovali za budovou malej stanice Pstruša-výhybňa.
Potom sme sa vydali prašnou cestou okolo stanice k mostu (asi tak 600m).
Cestou sme obdivovali okolitú prírodu a objektív som zameral na neďaleký lom.
Cesta viedla k železničnému priecestiu osadenému zabezpečovacím zariadením AŽD.
Práve prichádzal osobný vlak smerom na Zvolen, tak blikali červené svetlá.
Pre mňa ako modelára je dôležitý každý detail.
V staničke je už vidieť typický predok „okuliarnika“.
Kým vlak odíde, zaostril som na železničný rozhlas.
Rušňovodič nám pri prejazde pekne zatrúbil.
Hneď pri železničnom prejazde je umiestnení trpasličie návestidlo na posun.
…tak isto umiestnenie čidla…
…prestavovanie výhybky…
…námezník…
…elektrické, rozvodné skrine… bolo veru na čo sa zamerať.
Ale prišli sme pre niečo iné, tak sme sa vydali cestičkou ďalej a hľa v diaľke už vidieť vagón-most.
Ako sme sa približovali vagón-most sa pekne odhalil. Jeho tvary sú každému železničnému nadšencovi úplne známe.
Hneď pri vstupe na most od časti Dolinky je zrejmé akou úpravou vagón prešiel, aby mohol byť použitý ako most. Čelo a aj predná časť vagónu, kde boli vchodové dvere boli odstránené.
Ľavý bok je vidieť, že je prehnutý po nehode pri preprave.
Vchod na most je pekne široký a tunajší obyvatelia spomínajú, že vďaka takému širokému vchodu dokázalo cez most prejsť aj osobné auto. Keď si predstaví, že v tej dobe na našich cestách boli najrozšírenejšie autá Škoda Octavia (1962) nie terajšia Octavia, tak je to celkom možné.
Vnútro je zbavené sedadiel a odstránené sú aj okná.
Pri pohľade z okna som si živo predstavil akoby tento osobný vagón prechádzal po moste ponad nejakú rieku. Až nato, že tento vagón sám tvorí most nad potokom Slatina.
Pohľad z okna naproti.
Rebrovaná klenba strechy vagónu prešlo sivým nafarbením.
…
Podlaha bola spevnená a rekonštrukcia spočívala v úplne nových doskách, čím sa prechod cez most stal oveľa bezpečnejším. Boli sme tam len chvíľu a zatiaľ cez most prešli dvaja na terénnych motorkách.
Po prejdení celého mostu sa ocitnete na druhej strane potoka, ktorá vedie priamo do časti Hájniková.
Pohľad na most od Hájnikovej.
Most z druhej neprehnutej strany. Tiež natretý nanovo.
Usadenie vagónu na ľavý breh potoka.
Usadenie na pravý breh.
Trochu detailov zo spodku vagóna.
Pozostatok brzdového systému.
Detail na spodný rám.
No a nakoniec som zapózoval aj ja na moste.
Aj manželka s detičkami „cestovali“ týmto mostom.
Pohľad na staničku Pstruša-výhybňa od mostu. Vzdušná vzdialenosť okolo 100 metrov.
No a ešte trochu detailných záberov na stále funkčnú malú staničku v Pstruši.
…
Sypané nástupištia s obrubníkmi.
Betónový priechod medzi koľajami.
…
A nakoniec ukážka, ktorý vagón bol ako most použitý.
3 odpovede na “Div nevídaný, vagón ako most.”
Nádhera, som to ešte nikdy nevidel. Nie je to ani tak ďaleko od nás, určite sa tam niekedy vyberieme. Viem si to predstaviť ako veľmi pekný detail na koľajisku, takýto most pre peších. Veľmi pekné fotky a veľmi pekný článok. 🙂
Ďakujem za pochvalu článku Marek. Je mi veľmi ľúto, že zatiaľ len takéto príspevky môžem dávať na svoju stránku, ale nejako stále neostáva čas na veľké modelovanie. Snáď príde čas a prispejem aj niečím modelárskym. Ale myslel som, že takéto rarity si zaslúžia zverejnenie a som presvedčený, že veľa ľudí chodí okolo a nevie o tom. Tento Most-vagón si určite pozornosť zaslúži.
Ja som fakt nevedel, že takéto niečo tu na okolí existuje. To je dobre, že si to zverejnil, nakoľko fakt málo ľudí o tom vie a určite je ešte veľa toho o čom nemáme ani páru… Ale fakt, na koľajisku by to dobre vyzeralo…