Nejako sa mi začala páčiť II.epocha, tak som sa rozhodol pre stavbu osobných vagónov rady BCe v železničnej správe ČSD. Prezeral som si dostupné obrázky na internete hotových modelov, ale aj originálnych vagónov v múzeách a niektoré som si aj naživo nafotil. Pátral som z čoho by bolo možné s čo najmenšími úpravami tento model zostaviť. Jedinou schodnou cestičkou bolo upravenie stavebnice LPH a to osobné vagóny Be/Bi z ich produkcie. Postupne som vymeriaval rezal, brúsil, lepil, základoval, lakoval, popisoval, detailoval až nakoniec s pod mojich rúk vyšiel konečný produkt podobajúci sa na osobný vagón rady BCe v ČSD. Stavba to nebola celkom jednoduchá, tak isto zohnať (dať si vyrobiť) popisy. Všetko Vám teraz postupne prinášam v nasledujúcom fotonávode. Možno to opäť niekoho inšpiruje a rozhodne sa tiež pre stavbu takýchto zaujímavých vagónikov. Už len pripomeniem, že sa jedná o stavbu v modelovej veľkosti TT (1:120).
Prvé kroky merania, rezania a lepenia som fotil, ale fotky som niekde zapotrošil, keď som medzitým ako som staval menil netebook. Blbá výhovorka, ale je to pravda. Na prvej fotke ktorú mám v databáze je vidieť základ stavebnice LPH, ktorú verne pozná takmer každý modelár vo veľkosti TT.
Na tomto obrázku Vám skúsim popísať doterajšiu prácu. Rezanie bočníc bol prvý ťažký krok. Hodne merania, aby jednotlivé okienka oddielu 2.triedy boli správne zúžene a aby každé kupé malo dva okná. Rezaním a úpravou prešla bočnica aj v mieste okienka WC, ktoré bolo samozrejme v časti 2.triedy. Bočnica v časti okienok 3.triedy ostala nerezaná. Celkovo bolo potrebné jednu bočnicu 7x rezať, aby vyšiel požadovaný rozmer a tým aj presné umiestnenie jednotlivých okienok. Nakoniec prišiel na rad aj rez strechy.
Podobne som zostavil aj skriňu druhého vagóniku, aby tvorili súpravu. Na stavbu som nepoužil nové stavebnice, ale pustil som do rezania už použitých stavebníc, čo je zrejmé z obrázkov, lebo jednotlivé diely už boli pred tým farbené. No čo už, som tak trochu šporovlivý, alebo chamtivý, alebo žgrľavý. Nazvite si to ako chcete. Proste bolo mi ľúto rezať nové stavebnice.
Rezaním, následným presným brúsením a zlepením vznikli skrátené a presne ookienkované skrine vagónikov rady BCe (čiže 2. a 3.triedy). Pri týchto úpravách však zmizli zvislé prelisy medzi oknami, ktoré bolo potrebné dorobiť, a tak isto bolo potrebné dorobiť aj vetráky nad jednotlivými okienkami v časti 2.triedy. Na prelisy som použil medené drôtiky a na vetráčiky ploché dieliky vyrobené kramličiek do spínacieho strojčeka. Všetko lepené lepidlom na plastové modely Revell.
Strechy v mieste rezu museli byť aj pretmelené a následne jemne vybrúsené, aby nebolo vidieť miesto rezu po nalakovaní. Tak a obidve skrine mám nahrubo hotové. Išlo to ako po masle, sám som si myslel, že to bude zložitejšie. Je treba trochu presného merania a precízneho lepenia a skrine sú na svete. Keďže som pracoval dosť presne v miestach lepenia bočníc tmelenie nebolo vôbec potrebné.
Keď som mal skrine hotové, mohol som pristúpiť k úprave pojazdu. Hotové rámy so starých vagónov som rezal v strede na potrebný rozmer a musel som odstrániť čelníky s nárazníkmi a tak isto aj uchytenie spriahadiel na strunku. Hrotové uloženie bolo opatrení mosadznými púzdrami PEHO a kovovými dvojkoliami TILLIG o priemere 8mm. Tým vznikli skrátené rámy a pojazdy vagónikov.
Z vrchnej strany pojazdu boli miesta rezov spevnené plochými dielami z umelej hmoty, aby nedošlo k nežiadúcemu deformovaniu rámu.
Po dokončení rámu pojazdu nahrubo, som hneď nasadil kasničku, aby som sa presvedčil či všetko sedí tak ako má.
Našťastie všetko bolo v poriadku a všetky úpravy licovali, tak ako som si predstavoval.
Myslím, že sa to začína podobať na to čo sa pokúšam vyrobiť.
Po postavení obidvoch vagónikov na koľajnicu ma hlavne zaujímala výška pojazdov a celková výška vagónikov. Aj toto porovnanie bolo úplne v poriadku, sú rovnako vysoké. PARÁDA !!!
Čo by to bol za vagón, ktorý by nemal interiér. Tak som sa do toho pustil nanečisto. Myslím, že som meral správne a vytvoril som oddelenú čásť 2.triedy (kupéčka) a 3.triedy otvoreného priestoru so sedadlami a uličkou uprostred.
Keďže všetko dopadlo pri skúške dobre, vyrobil som interiéry s kartónu o hrúbne 2mm.
Hotové interiéry z druhej strany.
Detailný pohľad na presné rozmeranie oddielu 2.triedy a 3.triedy a vytvorenie aj priestoru WC.
No a ešte detail z druhej strany.
Umiestnenie interiéru v rozostavanom modeli.
Možno lepší záber na interiér umiestnený v modeli.
Interiér nakoniec prešiel aj detailovaním prkien dreva, farbenia a samozrejme aj vymodelovaním dvier na jednotlivých kupé.
Samozrejmosťou sú aj dvere pre oddelenie 2.triedy od 3.triedy. Predsa paničky a páni nebudú cestovať medzi sedliakmi. 🙂
Následne som pokračoval vo výrobe vlastných detailov na dokončenie a kompletovanie rámu a podvozku vagónika. Výroba čelníkov z plastových dielov šrotových vagónov, ktorých mám našťastie dosť. Osadenie stupačiek pod nárazníkmi, ktoré som vyrobil z 0.3mm drôtu.
Tieto vagóny mali v skutočnosti vnútorné osvetlenie plynovými lampami, tak som musel vyrobiť aj plynojem pre zásobu plynu. Plynojem je upravený diel z vagóniku H0 PIKO. Možno sa niekomu bude zdať, že z veľkosti H0 to bude veľký plynojem, tak opak je pravdou. Tieto vagóny mali dosť veľké plynojemy na spodku rámu. Uvidíme ako to bude pasovať po namontovaní na rám pojazdu.
Čelníky už osadené košíkovými nárazníkmi (tak typickými pre II.epochu) a plynojem aj s plynovým potrubím na svojom mieste. Rám pomaly dostáva svoj tvar.
Zhora na ráme, vo vnútri vagóniku pribudlo potrebné závažie na dováženie celého modelu. Nepodceňujte dováženie svojich modelov. Verte, že sa to potom oplatí, keď budú jazdiť v súprave na koľajisku.
Po nasadené kasničky na takmer hotový rám to vyzeralo celkom „chrumkavo“. Myslím, že tu je dostatočný dôkaz, že plynojem vo veľkosti H0 bola správna voľba. Nijako neruší celkový dojem.
No a samozrejme póza z druhej strany.
Postupne pribudli na ráme aj nástupné schodíky pre cestujúcich. Prvý schod je predĺžený pre inštaláciu rebríka pre obsluhu pre zapaľované plynových lámp na streche vagónika.
Čelný pohľad na dokončený rám so skriňou modelu vagónika BCe. Celkom mu to pristane a pod mojimi rukami sa tvaruje celkom zaujímavý model.
Obidva vagóniky som dotiahol do zhodnej podoby.
Z tohto uhla pohľadu je vidieť dokonca aj interiér.
Pomaly sa v hrubej stavbe dostávame do finále a na rade je strecha. Vytvorenie plynových lámp a strešných lávok. Lampy sú vytvorené z rôznych plastových dielov, ktoré mi zostali z rôznych stavieb budov a doplnkov k železnici. Lávky sú robené z umelohmotných dielov znázorňujúcich drevené prkná. Tiež nájdené v mojich „zázračných“ krabiciach so zbytkami zo stavieb. Ako som už spomínal som proste chamtivý a žgrľavý. Nič proste nevyhodím, lebo neviem, kedy sa mi čo potom hodí.
Detail plynovej lampy …
Presné rozmiestnenie lámp na streche.
Vytvorenie horných plošín s rebríkmi a viditeľné doplnenie zvislých prelisov na skrini medzi oknami. Všetko zo zbytkových materiálov v „zázračnej“ krabici. Rebríčky sú lepty od DH Loko. Pozornému oku určite neušlo, že som predĺžil aj druhý nástupný schodík pre cestujúcich, tak ako je to aj v skutočnosti. Možno maličkosť, ale ja som to radšej urobil, aby ma počítači nitov úplne neukameňovali. Aj tak ma ukameňujú, ale veď to je jedno. Modelujem pre svoju radosť!!!
Čelný pohľad na rebrík s hornou plošinou.
Vrchný pohľad na moje poňatie strechy vagóna z II.epochy.
A Ďalší pohľad, nejako som sa nevedel vynadívať …
Konečné „došperkovanie“ strechy za pomoci dielov vlastnej výroby z medeného drôtu o hrúbke 0,3mm.
Detail na detaily strechy pri horných plošinách. Bezpečnosť obsluhy plynových lámp je predsa prvoradá.
Pohľad na úplne dokončenú hrubú stavbu aj s kompletnými detailami. Tým som prešiel dosť tŕnistou cestou na konci ktorého je takéto „škaredé káčatko“.
Hotové skrine som zobral do lakovne a fúkol ich základom. Syntetika od Revell-u a technológia AirBrusch.
Túto fázu stavby mám rád, keď základ všetko pekne zjednotí. Zrazu to vyzerá ako by bola nastriekaná skriňa z profi stavebnice. Je až neuveriteľné, že som to vyrobil ručne na kolene, ako sa hovorí.
Čelný pohľad, tiež všetko v „cajku“.
Do lakovne dorazil aj kompletný pojazd. Strieknuté matnou čiernou syntetikou Revell. Rám doplnený kinematikou PEHO, spriahadlami TILLIG a neodmysliteľnými lúčovými kolieskami, tak typickými pre II.epochu. Tie kolieska sú jedna báseň.
Čelný, detailný pohľad na vlastnoručne vyrobené čelníky s nárazníkmi a umiestnenie kinematiky so spriahadlom.
Celkový pohľad na dokončený a nalakovaný pojazd.
Kasničky po lakovaní (strecha krémovou, bočnice a čelá vagónovou zelenou) umiestnené na pojazdoch aj s interiérom. Zrazu tie modely celkom prekukli !!!
Celkom sa mi to podarilo. Som zatiaľ so stavbou spokojný. Dokonca je vidieť aj detailne interiér.
Pohľad z druhej strany. PARÁDA!!!
Neodolal som a musel som vagóniky zobrať na skúšobnú jazdu po už v tejto dobe neexistujúcom koľajisku v mojej „modelgaráži“. „Modelgaráž“ je zrušená a tým aj koľajisko, ale nebojte sa, v tejto dobe už budujem novú „trucovňu“ v ktorej budem budovať nové koľajisko. Ale to som už prešiel do iného článočku.
Skúšobnú jazdu som si naplno užíval a vagóniky jazdili perfektne.
Utešená súpravička…
…
A jazdil som, jazdil a jazdil ….
Na popisy som trochu dlhšie čakal, lebo pán Rosenauer má toho nad hlavu. Nakoniec som ho presvedčil aby mi potrebné popisy vyrobil.
Po popisoch som sa dostal do úplného finále. Farebné dokončenie plynových lámp, rebríkov a samozrejme zasklenie. Apropó: zasklenie bola iná paráda, keď okienka v 2.triede som musel každé zužovať. Ale nakoniec som to dal. Okienka v 3.triede pasovali, veď okná v tomto oddiely neprešli zužovaním.
Kompletne dokončený vagónik z druhej strany.
Čelný pohľad na dokončený model.
Horný pohľad na dokončený model.
Ponúkam aj pohľady na druhý dokončený vagón fotený mimo krajiny, aby lepšie vynikli detaily na neutrálnom pozadí.
…,—
…,—
…,—
No a ešte záber na obidva dokončené vagóniky v súprave mimo krajiny. Naozaj sú dva !!!
Keďže v dnešnej dobe nevlastním žiadne koľajisko, vybral som moju fotodiorámu a vyniesol modely na denné svetlo.
Keď si spätne spomeniem na celú stavbu od samého začiatku, tak to bola poriadne dlhá, tŕnistá cesta k hotovým a dokončeným modelom. Všetky nástrahy som však zvládol a celú stavbu doviedol do zdarného konca. Ja som spokojný a teším sa s krásnej súpravy osobných vagónov rady BCe v železničnej správe ČSD v modelovej veľkosti TT (1:120). Ďalšie obrázky už bez môjho komentára.
…,—
..,—
…,—
Nakoniec Vám chcem ešte poďakovať za trpezlivosť pri prezeraní tohto fotonávodu a ak sa rozhodnete pre stavbu takýchto vagónikov, tak Vám prajem veľa, veľa trpezlivosti. Nech sa dielo podarí !!!
4 odpovede na “Osobný vagón rady BCe v správe ČSD, II.epocha”
Nádherné modely, som rád, že som ich videl aj naživo. Ďakujem za zverejnenie fotonávodu v mene všetkých, ktorí si takýto model budú chcieť postaviť
Ďakujem za pochvalu. Takéto modely nám žiadny výrobca nepostaví, tak som sa rozhodol, že si ich postavím sám. Je ľahšie ísť do obchodu a model si kúpiť, ale modelár vie model aj postaviť. Bola to trochu ťažšia stavba, ale výsledok ma uspokojil. Navyše moje parné lokomotívy budú mať čo aj ťahať.
Já už tomu nerozumiem kamarátik ,čo dodať -si frajer ale budeš ešte veľký frajer keď to dáš do mierky- Z- ale nie len vtipkujem ,je to super a to je to jedinečné že to nieje sériová výroba takže to nemá hocikto.Je to jedinečné-gratulujem.
Ak chcem mať na koľajisku úzkochodnú železnicu TTe, tak sa asi Z-ku nevyhnem. To budem naozaj frajer, ak niečo v Z-ku dám. Inak presne o to išlo, že takéto vagóniky v TT nikto nerobí. Tak som si ich vyrobil sám. Bolo to trochu náročnejšie, ale dal som to a teraz sa teším s takejto súpravičky. Ďakujem za komentár a pochvalu.