Príjemné pozvanie.

Minuloročné III.Historické stretnutie modelárov na Donovaloch poctil návštevou aj modelár s Banskej Štiavnice Marek. Cítil sa medzi nami dobre a tak isto dobre sme sa cítili aj my v jeho prítomnosti na stretnutí. Bolo jasné, že na budúce stretnutie príde medzi nás Marek aj s rodinou. Ale Marek to nevydržal až na ďalšie stretnutie a s jeho manželkou Evkou, detičkami Adamkom a Erikom sa rozhodli nás modelárskych kamarátov aj s rodinami pozvať ku nim domov na návštevu. Zbyňovci, Ohurovci a naša rodinka návštevu neodmietli. Romanovci pod ťarchou okolnosí v rodine boli nútení pozvanie odmietnuť. Pozvanie pripadlo na predĺžený víkend 8.-10.mája.
Na prvý deň som sa podujal navariť guľášik, aby sme mali čo do úst pri rozhovoroch o tom čo nového. Ako je u mňa zvykom guľášik bol z trojakého mäska a keďže diviny bolo viac ako bolo potrebné, rozhodol som sa pripraviť aj ďalšiu špecialitu pre maškrtné jazýčky. Pri varení mi výdatne pomáhal aj Marek. Som presvedčený, že práve preto sa jedlíčko vydarilo perfektne. Do večera sme stihli urobiť prvý výstup v ich členitej a kopcovitej záhrade. Na spiatočnej ceste sme sa zastavili v Marekovom kráľovstve pri modelovom koľajisku v mierke H0. Pre nás všetkých to bol jedinečný pohľad na koľajisko uctyhodných rozmerov (viac ako 8m do dĺžky). Ak môžem napísať za seba, ale určite aj za iných čo sme tam boli, koľajisko ma hneď upútalo a nevedel som otrhnúť pohľady od celku ako takého, ako aj od detailov, ktorých na tomto koľajisku bolo neúrekom. Marekovo koľajisko vznikalo postupne ako prvý diel a potom k nemu dorábal druhý diel. Bolo zaujímavé pozorovať rozdiel v modelovaní prvého a druhého dielu. Je tam krásne vidieť ako modelársky Marek rastie. Po detailnom prezretí koľajiska už bolo počuť len cvakanie našich fotoaparátov, aby sme si pohľady na celok a aj detaily zvečnili. Niektoré zábery si môžete prezrieť aj vo fotoprílohe s komentárom. Pri koľajisku a rozhovoroch o modelárste, postupoch, návodoch a nápadoch sme sa zdržali až do úplného večera. Ešte sme trochu posedeli na priedomí a potom sme sa vybrali na ubytovanie v neďalekom penzióne.
Na druhý deň sme sa vybrali na Glanzenberg, kde sa nachádzajú hradby bývalého opevnenia Banskej Štiavnice. Výstup to bol príjemný okolo krásneho arúrového jazera, príjemnou lesnou cestičkou až priamo na vrchol. Odtiaľ sme sa mohli pokochať krásnymi pohľadmi na Banskú Štiavnicu a okolitú prírodu. Po chvíli oddych a doplnení energie sme sa vybrali na spiatočnú cestu. V predvečer sme išli do miestnej Reštaurácii s pivovarom ERB na sledovanie zápasu Majstrovstiev sveta v hokeji Slovensko – Fínsko. Vôbec nevadí, že sme prehrali, lebo sme sa výdatne najedli a napili pivka a tým zavŕšili ďalší deň.
Na posledný deň v nedeľu sme sa s Marekovcami rozlúčili a poďakovali za príjemné pozvanie a každý sme vyrazili svojim smerom. Zbyňovci a Ohurovci vyrazili smer Sitno a my sme sa s detičkami rozhodli navštíviť kaštieľ vo Svätom Antone. Po prehliadke kaštieľa sme sa vydali na cetu domov.
Marekovci, rádi by sme Vám poďakovali za pozvanie a spoznanie Vašej rodiny. Sme radi, že sme sa mohli zoznámiť s ďalšími príjemnými ľuďmi a už teraz sa nevieme dočkať nášho spoločného IV.Historického stretnutia modelárov na Martinských holiach, pod záštitou Ohurovcov.

Dorazili sme do Banskej Štiavnice a po ubytovaní sme sa úzkou cestičkou s „miernym“ stúpaním, ako je v Štiavnici obvyklé, dostávali k domu Marekovcov, kde sme boli pozvaní na priateľskú návštevu.

Asi tak v polke úzkej ulice s príznačným názvom „Katova“ sme zbadali bráničku a nesmelo sme zamerali pohľad na menovku, či sme trafili správne??

Trafili sme presne !!

Po vstúpení do dvoru sme zbadali, že Marekovci sa našu návštevu poriadne chystajú. O tom nás hneď presvedčil ich starší syn Adamko, ktorý starostlivo chystal stôl pre návševu.

Tak tomu sa povie hostiteľ, hneď po zvítaní a zoznámení svoju návštevu usadil k pripravenému stolu a mamka Evka im pripravila dobrotu na privítanie.

My s Marekom sme sa hneď pustili do prezerania modelov, ktoré si u mňa objednal. Samozrejme na veľkom stole bolo prichystané pohostenie aj pre nás veľkých, ale to musí počkať. Prednejšie sú predsa MODELY :-))

Erik sa na nás nevedel vynadívať a určite si nevedel vysvetliť, čo tí dvaja tak dlho prezerajú a vyťahujú z tej krabice.

Po najedení sa deti začali venovať tomu čo majú najradšej, teda hraniu sa. Skamarátenie prebehlo bleskovo.

Neostávalo nám nič iné ako sa pustiť do prípravy guľášika, aby bolo hotovo keď prídu ďalší pozvaní hostia. Pri prípravách sme sa s Marekom dosýta porozprávali o všetkom možnom a nemožnom v modelárstave.

„Vidíš Marek tam toho psíka, čo beží popred bráničku? Ty máš nôž, utekaj a ulov ho, ani nevieš ako sa hodí keďže sa mi tú divinu nepodarilo zohnať!“ Marek ukázal, že je zdatný lovec a guľášik bol zachránený :-))

Ja som potom pripravil základ a Marek krájal mäsko.

Pri tom sa každý zabával ako vedel a pohoda vládla na každom „fronte“.

„Po Marekovom úspešnom love“, som sa pustil do prípravy diviačej špeciality. Samozrejme sa jednalo o pravú divinu (hoci teraz naozaj neviem, či mi niekto verí?!) :-))

Aj Evka sa bavila ako to má najradšej. Ale inak naozaj robila poriadok, lebo sa schyľovalo k príchodu Zbyňovcov a Ohurovcov. Telefonicky sa ozvali,že sú už ubytovaní.

Onedlho nato sa za bráničkou objavili známe tváre.

Marek ich každého osobne privítal hneď pri vchode. To bolo radosti.

Bolo vidieť, že sme sa všetci potešili, že sa vidíme po dlhej dobe.

So Zbyňom sme preberali najnovšie moje pokusy s výrobou inličnatých stromčekov. Debaty boli nekonečné.

Marek medzitým hostil všetkých ako sa patrí.

Ja som už raz taký, vždy niečo pre svojich kamarátov prinesiem. Aj starší syn Adamko, keďže je mladý modelár, dostal odo mňa nejaké maličkosti.

Aj Zbyňo obdržal niečo malinké, ja ani neviem čo, lebo nejako na to N-ko ani poriadne nevidím. Ale aj malé radosti sú radosti. 🙂

Po ceste, zoznámení sa s Marekovcami a privítaní, nám všetkým poriadne vyhladlo, tak sme sa pustili do čerstvo navareného guľášu.

Ako vidieť hneď zmizla polovica kotlíka. To som mal veľkú radosť, že všetkým chutilo.

No a po guľášiku prišla na rad špecialita z diviaka. Jednalo sa o diviačie karé, prešpikované cesnakom a oravskou slaninou, pečené s oblohou so zemiakov a veľkými kusmi cibule.

Marek ma poveril rozporcovaním, aby všetkým ušlo.

popri konzumácii druhého chodu, sme znovu nekonečne diskutovali o všeličom možnom. Priateľská atmosféra sa niesla celým príjemným posedením na priedomí.

Po výdatnom najedení sme sa všetci spoločne vybrali na prechádzku do záhrady Marekovcov, ktorá je veľmi členitá a je to poriadny kopec (veď sme v B.Štiavnici).

Na vrchole záhrady sme sa pekne vyfotili, keďže nás niekto fotiť musel, tak moja Lucka tam chýba, lebo ona práve v tej chvíli držala fotoaparát.

Nie len výstup, ale aj zostup z vrcholu záhrady bol náročný. „Detičky, len pekne Bety držte, aby nám nespadla“.

No a nastal čas, kedy sme vstúpili do Marekovho modelárskeho kráľovstva. Objavilo sa pred nami obrovské koľajisko v modelovej veľkosti H0.

Pohľad na strednú časť koľajiska.

Prvá časť koľajiska z druhej strany.

Trochu detailov…vodný mlyn…

… hradný vrch…

…hubárka…

Všetci sme sa nevedeli vynadívať, bol to zážitok pre každého.

Zbyňo a ja sme neustále cvakali foťákmi.

Táto fotka je krásna, Bety sa práve Dáši pochválila, že oni majú podobnú železničku priamo v obývačke. Je vidieť ako to Dášu zobralo, že ani také doma nemajú. Neplač Dáška, som presvedčený, že ti všetci radi pomôžeme a v obývačke môžeš mať aj ty onedlho železničku. Stačí povedať, veď sme modelári a radi poradíme-poslúžine. 🙂

…ďalšie detaily…

…križovatka so semafórom…

…pohľad na staršiu časť koľajiska…

…pre porovnanie pokroku, novšia časť koľajiska…

…tiež zaujímavý detail…

…montážna skupina…

Na druhý deň sme sa vybrali na malý výletík. Cesta začala historickým centrom Banskej Štiavnice.

Po prekonaní kopcovitej Banskej Štiavnice bol oddych namieste.

…a hybaj lesnou cestičkou…

Malá zatávka pri azúrovom jazere.

…neuveriteľná farba vody…

…krásne piezračná…Pre mňa balzam na oči.

Onedlho nato dorazili aj opozdilci, ktorý nás istili zo zadu.

Každý sa kochal.

Po chvíli sme sa pohli ďalej a cieľ bol jasný.

Cesta bola príjemná, počasie ideálne.

Po miernom stúpaní aj najmladší účastníci museli oddychovať. Na pníku, vedľa cestičky na čistinke. No ale vy dvaja, mali by ste sa sa trochu krotiť v tej romantike!!!

Dáška s Lucinkou boli na vrchole ako prvé a nám ostatným z hora pekne zamávali.

Výhľady stáli boli nádherné.

Múry budov starého mesta.

…opäť výhľady…

Obnova starých múrov.

Podľa mňa najkrajší pohľad.

Samozrejme vrcholová fotka.

Hanička v rozkvitnutej nádhere.

A trochu tej nádhery aj v jej vlasoch, ako víla Amálka.

Posilnenie a oddych pred spiatočnou cestou.

Cesta späť bola pre Haničku zábavná.

Hej vy dvaja, nehovoril som aby ste sa v tej romantike krotili?! 🙂

V reštaurácii s pivovarom ERB. Ohur a ja sme si dopriali poriadny kus údeného koľena. samozrejme nesmelo chýbať pivko. Môžem povedať, že sme sa najedli do popuku. Dáška ty sa veľmi neusmievaj a počkaj si na svoj tatársky biftek.

Po hokejovom zápase sme sa pobrali ešte k Marekovcom, potom na ubytovanie a prenocovať.

Na posledný deň ráno sme sa s Marekovcami všetci rozlúčili a každý sme išli svojou cesto. Marekovci nám na cestu pekne zakývali. Ďakujeme Vám kamaráti, že sme u Vás mohli trochu pobudnúť, zoznámiť sa s Vami a poobzerať tvoje modelárske umenie Marek. Nesmiem zabudnúť pripomenúť, že aj Evka je modelárka a od tejto návštevy sa v príbytku nás každého objavil kvetináč s krásnou kvitnúcou kvetinkou, ktorú nám pripravila a vymodelovala Evka za pomoci farieb na sklo. Sám neviem ako to robí, ale výsledok je nádherný. Tak kamaráti ešte raz ďakujeme a tešíme sa stretnutie v septembri. Bolo nám u Vás krásne.

My sme sa v posledný deň rozhodli pre návštevu kaštieľa vo Svätom Antone.

Záhradu kaštieľa sme si prehliadli ako prvú.

Veľká rozloha záhrady ponúkala krásne zátišia.

…momentka na jednej z veľkého množstva drevených sôch v záhrade…

Na nádvorí kaštieľa pri fontáne.

Pri prehliadke kaštieľa.

Detičky sa nevedeli vynadívať a na niečo si museli aj siahnuť.

Hanička a kačička.

A ešte raz rozlúčka s kaštieľom, kde inde ak nie pri fontáne?

Na spiatočnej ceste domov, ešte jedno obzretie za Banskou Štiavnicou. Je veľmi dobré, že v takomto krásnom kúte Slovenska máme svojich kamarátov. Marekovci, určite sa radi do Banskej Štiavnice vrátime a aj v budúcnosti môžete čakať naše „súdružské návštevy“. Ešte raz ďakujeme za príjemné pozvanie ku Vám.