Po rokoch strávených v mojej „modelgaráži“, čiže v modelárskej miestnosti v upravenej garáži som si všimol, že nejako sa do týchto priestorov už nespracem a hlavne, že úprava garáži na modelársku miestnosť nebolo to „pravé orechové“. Preto som hľadal iné riešenie. Po zasadnutí rodinnej rady som dostal povolenie na zrúcanie starých hospodárskych budov (chlievov) a dostal povolenie a prístavbu. Lepšie povedané na rekonštrukciu hospodárskych budov po takmer 50-tich rokoch. Tieto „chlievy“ boli pre nás nepoužiteľné, nakoľko nemáme záujem chovať nijaké malé hospodárske zvieratá a navyše ich stav a výzor špatil dojem zrekonštruovaného domu a dvora. Všetko sa to začalo na jar v roku 2020 a v tom istom roku na jeseň bolo všetko dokončené a na našom dvore stála úplne novučičká prístavbe o rozlohe 8.5×4,5m (vnútorný rozmer miestnosti 7,5×3,5m). Došlo k zbúraniu starých múrov a na už existujúcich základoch bola postavená nová miestnosť. Bola to dosť tŕnistá cesta, ale výsledok stojí za to. Prestavbu urobili veľmi šikovní majstri, presne podľa mojich predstáv. Tak v tomto čase už mám úplne novučičkú, zateplenú prístavbu s elektrickým kúrením, Ako sa postupne plnil môj modelársky sen si môžete pozrieť v následnej fotodokumenácii aj s popisom.
Tak takto vyzerali špatné a nepoužiteľné bývalé chlievy v našom dvore.
Po vyprataní a zbúraní poškodených múrov, ostala len zadná stena, ktorá bude ešte potrebovať potrebné stavebné úpravy.
Tieto múry budú zbúrané, strecha je už asanovaná.
Predná stena už takmer celá zbúraná.
Zbúraná aj bočná stena.
Po odvoze suti a po vyriadený je vidieť, čo ostalo z pôvodnej stavby.
V prednej časti steny a časti bočnej steny bolo potrebné obnoviť základy. Nie všetko sa dá vedieť pri plánovaní. Veľa sa odhalí až pri samotnej realizácii stavby.
Po dokončení základov, prišlo na rad betónovanie základnej platne. Tu je už krásne vidieť aký pekný priestor a rozloha vzniká. Bude to dostatočne veľká plocha??!! Snáď áno.
Po dokonalom vyzretí platne sa doviezli tehly na obvodové múry.
Prístavba pekne rástla. To už bolo dobre, lebo konečne som videl to čo som chcel vidieť. Do teraz sme sa trápili iba v zemi a pri zemi.
Majstrom išla práca od ruky a netrvalo dlho a mury boli postavené.
Po namontovaní hranolov na streche a pokrytí paropriepustnou fóliou sa začala inštalácia elektrických rozvodov .
Kým elektrikár robil elektroinštaláciu, majstri začali so zatepľovaním obvodových múrov.
Po polystyréne nasledovalo lepidlo a sieťka.
Po dokončené celej elektriky prišli na rad vnútorné omietky. Tu som musel trochu zabojovať s majstrami, lebo oni chceli pôvodne urobiť sadrokartónové stany, ale ja som si presadil klasické cementové omietky a to pekne po starom – ručne nahadzovať kelňou a stiahnuť latou do roviny. Samozrejme, že to všetko potom bolo vidieť aj na celkovej cene stavby, ale to nebolo v tej chvíli dôležité….
… poctivé omietky sú predsa poctivé omietky.
Celá stavba sa na chvíľu pozastavila aby omietky pekne vyzreli a celá stavba poriadne vyschla.
Po dokonalom vyschnutí a vyzretí celej stavby (viac ako mesiac) sa pokračovalo podlahou miestnosti. Na platňu sa dala izolácia.
potom podlahový polystyrén (samozrejme na igelit, aby sa oddelil polystyrén od izolácie inak by pri styku s ropným produktom pomaly zmizol) a na polystyrén karirohož.
následné zaliatie podlahy pekne do roviny.
Konečne dorazili aj plechy na strechu, tak sa prístavba dočkala konečne aj strechy. Ako krytina bol použitý „škridlaplech“. Samozrejme aj čatorňa a zvod.
Kým sa čakalo na strechu, tak sa robili potrebné úpravy na montáž okien.
Izolácia strechy. Jedna vrstva nobasilu rovno pod paropriepistnú fóliu …
… a druhá vrstva na konštrukciu pre sadrokartónový strop. Tu som už so sadrokartónom súhlasil. Na strope budú totiž už iba svetlá, tak to takýto strop hravo unesie.
Postupne sa osádzali okná. Z vonkajšej strany vo farbe „DUB“…
… a z vnútra biele.
Sadrokartónový strop je hotový.
Vchodové dvere už tiež osadené. Tak to už sa pomaly naozaj dostávame do finále.
Mal som naozaj dobrých majstrov, ktorí na moju prosbu urobili aj čatorne na zadnej strane domu, kde nikdy pred tým neboli. No keď sú už tu, tak nech „makajú“, nie??!!
Majstri boli takí šikovní, že som niekedy ani nestíhal fotiť a zrazu bolo dokončené. Fasádne omietky, presne ako na dome a ešte mi postavili aj pergolu pri vchode, aby bolo priečelie chránené pred vplyvmi počasia. Krytina pergoly samozrejme číry lexan, aby nebolo veľmi zatienené okno do miestnosti. Denné svetlo, je predsa len denné svetlo.
No a potom pekne škrabanú akrylovú omietku v interiéri, Nech to nejako vyzerá. Farba biela.
Po odchode majstrov som už pokračoval v interiéry sám. Montáž stropných svietidiel (LED). To aby bolo dosť svetla.
Montáž elektrických teplovzdušných kúrení na diaľkové ovládanie. Jedno nad vchodové dvere …
… druhé v zadnej časti miestnosti. Samozrejmosťou bolo aj namontovanie zásuviek na steny. Dúfam, že ich bude dosť !!!
Celú zimu som poriadne kúril a pravidelne vetral, aby miestnosť poriadne vyschla. Až tento rok (2021) na jar som začal montovať vitríny na steny.
No snáď ich bude dosť …
… tak pre istotu aj na zadnú (najdlhšiu) stenu miestnosti. 🙂
Po namontované všetkých vitrín, som sa pustil do pokládky plávajúcej, laminátovej podlahy.
Podlaha dokončená. Celkom dobre to vyzerá na to, že som to robil po prvý krát.
Aby som mal dosť úložných priestorov, tak som objednal päť rovnakých komôd, ktoré som rozmiestnil pravidelne po obvode troch stien.
Na najdlhšej stene som medzi tri komody umiestnil ragály na uloženie kníh a literatúry spojenej so železničným modelárstvom a so železničnou tenatikou.
Oproti najdlhšej steny s komodami je môj pracovný priestor s jedným pracovným stolom a skrinkami. Pod okno do medzery príde ešte jeden pracovný stôl. Postupne som začal plniť aj vitrínky. Ako prvú som do vitrínok umiestnil moju zbierku motocyklov v mierke 1:18.
Postupne som vitrínky plnil…
… a plnil hlavne železničnými modelmi. Tak a tým je moja nová modelárska miestnosť pripravená na stavbu koľajiska. Ak sa pýtate kde bude koľajisko, tak odpoveď je jednoduchá. Bude tesne nad komodami pod vitrínkami od obvode troch stien miestnosti. Ale to je už o niečom inom a o stavbe koľajiska sa iste postupne dočítate v inom článku. Môžem povedať, že som si týmto splnil môj modelársky sen a teraz je už iba na mne ako budem napredovať pri stavbe koľajiska.