Ako prvý vagón som si vybral stavbu osobného vozňa Be – ČSD. Predlohou pre tento model bol osobný vozeň rady Ce a Ci, po preznačení v roku 1957 na Radu Be a Bi. Vozne boli vyrábané od roku 1916 až do roku 1936. Stali sa jednou z najpočetnejších rád ČSD. Vyraďované boli v priebehu 70-tych rokov, kedy boli nahradzované vozňami nových konštrukcií. Dnes ich môžete vidieť pri slávnostných jazdách historických súprav. Vozne Be a Bi sú typické české vozne, ktorých základom bola rakúska konštruktérska škola.
Po rozbalení stavebnice som si prezrel diely a prečítal priložený návod. Mám pocit, že to bude trochu zložité, ale teším sa na túto skladačku. Diely sú vylisované pekne a detailne. Vyzerá to fakt na kvalitné prevedenie.
Začal som so skladaním rámu vagóna. Olamovacím, modelárskym nožom som oddelil diely rámu. Sú to tri vylisované diely. Išlo to ľahko a po oddelení už nepotrebovali ďalšie dočisťovanie.
Miesto hrotového uloženie dvojkolia je len, ako obvykle, zavrtané do umelej hmoty. Tento systém hrotového uloženia sa mi veľmi nepáči, lebo aj staršie BTTB vagóniky majú takéto uloženie a ich pohyb na koľajisku je ťažký, lebo dvojkolia v tom to uložení drhnú a majú veľký valivý odpor. Navyše sa rycho vyderú.
Rozhodol som sa vylepšiť podvozok a tým aj jadzdné vlastnosti vagónika, aplikáciou mosadzných púzdier PEHO. Tým sa valivý odpor hrotového uloženia dvojkolia značne zredukuje a pohyb vagónika bude ľahší. Zakúpil som si sadu 50ks púzdier aj s dvomi špeciálnymi vrtákmi na montáž týchto púzdier.
Hrubší vrták zo sady je určný na zavrtanie pre uloženie púzdra PEHO. Je opatrený mosadzným krúžkom, ktorý tvorý doraz, aby sa zahĺvilo len toľko koľko je potrebné. Je výhodou objednať si sadu vrtáčikov aj s rukoväťou, pre ručné vrtanie. Pomocou tohoto vrtáku som navrtal otvor pre umiestnenie púzdra.
Samotné jedno púzdierko je také maličké, že odporúčam používať pinzetku. Ale opatrne, lebo pri silnejšom stlačení v pinzete, púzdro odskočí a veľmi ťažko sa hľadá. Ešte že sa v svetle lampáša, krásne ligoce. ( vlastná skúsenosť ) 🙂
Do navrtaného otvoru som kvapol sekundové lepidlo a púzdierko vtlačil do otvoru. Otvor je presný a púzdierko hneď sadne ako uliate. Treba ho tam chvíľku podržať, kým ho lepidlo zachytí.
Po chvíli už boli všetky štyri púzdierká na svojom mieste. Vyzerá to dobre, až je škoda, že to nebude vidieť, keď budú nasadené dvojkolia na podvozku.
Dvojkolia ktoré obsahuje stavebnica som ani neoddeľoval z držiaku, lebo som si pre tento vagónik pripravil celokovové. Tie umelé nestoja za nič. Preto ich ani nepoužijem. Tieto celokovové s kombináciou s Peho púzdrami je najlepšie čo môže byť. Vagónik pôjde ľahúčko a parná lokomotíva ani nepocíti, že niečo ťahá.
Po skompletovaní celého podvozku som ho postavil na koľajničky a bol som príjemne prekvapený, ako ľahko jazdí. Dosadil som aj predné a zadné čelo s nárazníkmi.
Keďže som sa rozhodol, že budem stavať vozeň rady Be, musel som zostaviť kryté nástipné plošiny. Skladajú sa každá s troch dielov. Jednotlivé diely do seba presne zapadali.
Skriňa vagónu je zložená so štyroch dielov. Bočnice a čelá sú presne odliate, tak ich zlepovanie bolo jednoduché. Strechu som ľahko oddelil od držiaku a nepotrebovala ďalšie začisťovanie. Potom som to striekol airbruschom. Sktiňu a krzté nástupné plošiny zelenou a strechu sivou. Farbu som striekal len v tenkej vrstve. Je to vidieť hlavne na streche, kde presvitajú čierne pásiky znázorňujúce falcovanie plechov. Už som to nechal tak a ďalej som to nestriekal, aby nezanikli detaily na streche.
Postupne som do skrini vlepil jednotlivé okná a prilepil kryté nástupné plochy. Okná sa vlepujú jednotlivo, tak to bola trochu mravenčia robota, ale musím znovu podotknúť, že pasovali ako uliate.
Spriahla budú od TILLIGU pre štrbinu. Vytvotil som záchytny drôtik a vlepil ho na miesto. Drôtik má priemer 0,3mm.
Po skompletovaní celej vozňovej skrine, som ju nalepil na podvozok. Podvozok som ešte pred tým zaťažil vlepením štyroch olovených guličiek, tak ako písali v návode. Hmotnosť závažia 2 g. Skriňa na pojazd pekne sadla.
Po skompletovaní a zaschnutí lepidla som sa dal na detaily. V miestach nástupných plošín som nalepil schodíky a opatril ich madlami. Tým vagónik dostal finálnu podobu.
Hotový vozeň Be – ČSD. Už len popisy, ale to musím ešte vyriešiť, lebo pribalené obtisky sú už dosť staré a nejako sa mi nepodarilo s nimi pracovať. Popisy samozrejme doplním, ale ešte musím prísť ako na to. Vagónik sa mi páči a má aj dobré jazdné vlastnosti. Do súpravy si chcem pripraviť tri kusy, tak sa už teraz teším na stavbu tých dvoch ďalších. Som presvedčený, že v čele s parnou lokomotívou budú tvoriť peknú súpravu na koľajisku.
V stanici „BREZINY“ mu to tiež pristane. Už aby som mu dokončil ďalších kamarátov a šup do súpravy.
Nevedel som sa zmieriť s tým, že by takýto pekný vagónik mal byť bez popisov. Vedel som, že niekde robím chybu s tými obtiskami, tak som začal hľadať na internete a našiel som rady. Keď som sa ich držal, tak sa mi podarilo toto. Popisy na vagóniku pekne vidno a dopĺňajú ho. Sú pekne detailné a som rád, že som to dotiahol do úplného konca.