HURÁÁÁ, konečne sme jazdili !!! Ale nepredbiehajme, poďme pekne poporiadku ako sa to naozaj odohralo.
V poradí už V.stretnutie modelárov a ich rodín, malo naplánovaný termín od piatka 26.8. 2016 do nedele 28.8.2016 v prekrásnom prostredí rázovitej obce na Horehroní v Čiernom Balogu. Azda nikomu netreba pripomínať, že táto obec je známa Čiernohronskou železnicou, čo ešte viac umocňovalo atmosféru nášho stretnutia. Organizátorom stretnutia bola naša rodina.
Všetko sa to začalo už ďaleko skôr pred stretnutím, asi tak niekedy na jar tohto roku. Prvou úlohou bolo zabezpečiť chatu pre našich hostí, ktorých bolo pozvaných na tohtoročné stretnutie viac ako inokedy. Túto úlohu bravúrne zvládla moja manželka Lucka. Chatu sme si boli obzrieť už skôr a boli sme s ňou spokojní, takže rozhodnutie bolo už pevné a naše stretnutie sa odohralo v Chate Žofia.
Posledné týždne pred stretnutím vrcholili prípravy na stretnutie. Len aby sa na nič nezabudlo. Moja Lucka pripravovala všetko potrebné na zorganizovanie tejto veľkej udalosti a ja som sa staral o prekvapenia pre našich hostí, tak ako to u nás býva zvykom. Posledný týždeň pred stretnutí už bolo všetko zabezpečené a takmer všetko pripravené, keď v utorok pred odjazdom sa stala nepredvídaná nehoda. Vo večerných hodinách moja manželka v predizbe spadla a škaredo si zlomila pravú ruku v ramennej kosti, tak sme mali večerno-nočnú pohotovosť v Lučeneckej nemocnici, kde padlo rozhodnutie o operácii v Banskobystrickej nemocnici (v ohrození bolo aj naše nenarodené dieťatko, ktoré Lucka vtedy nosila pod srdcom, ale našťastie to bolo v naprostom poriadku). V tej chvíli nám bolo jasné, že stretnutie je ohrozené, nakoľko, dá sa povedať (a je to aj pravda), najdôležitejší organizátor stretnutia bol „mimo hru“ ako sa hovorí. Dlho-predlho sme sa cez telefón s Lucku na druhý deň rozprávali o tom čo so stretnutím. Nakoniec sme sa dohodli, že to radšej odvoláme a aj sa tak stalo. Nakoľko ja robím 12 hodín denne (čo o mne moji priatelia aj vedia) odvolal som štvrtkových žiakov v mojej autoškole, ktorých som mal ešte po skúškach naplánovaných a poď ho do obchodov a podľa zoznamu čo moja Lucka mala pripravený som urobil veľký nákup aby na stretku nič nechýbalo. Potom mi svokrovci doviezli deti (lebo sa o ne vzorne starali, kým som pracoval, za čo im veľmi ďakujem) a spoločne s detičkami som ešte vo štvrtok do pozdných večerných hodím stihol všetko nabaliť a pripraviť sa na cestu. Samozrejme som to oznámil aj môjmu maródovi v nemocnici, že v piatok vyrážame na stretnutie, ktoré sa aj napriek tejto nepríjemnej nehode uskutoční. Verte, že Lucku to tiež potešilo, že stretnutie bude, hoci mala v hlase aj smútok, že nebude medzi nami. Poviem Vám, že to bolo aj pre mňa trochu ťažké, lebo som sa večer dozvedel, že ju budú hneď v B.B. nemocnici operovať (hoci to vyzeralo, že operácia bude až pozdejšie pre naliehavejšie prípady, ktoré tam majú), tak som to oznámil aj mojim dvom dcérkam a priznám sa, že sme si trochu aj poplakali. Po tom ako sme to všetko takto dobre zvládli sme už nevedeli dospať a dočkať rána.
V piatok ráno sme už boli s Romanom a jeho rodinkou dohodnutí, že mi prídu pomôcť s prípravou stretnutia, za čo im veľmi pekne ďakujem !!!. Ráno sme spoločne vyrazili z našich príbytkov ja z Veľkej nad Ipľom a Romanovci z Nitry a stretli sme sa spoločne na benzínke v Badíne pred B.B. Medzi tým my už zavolala aj Lucka, že je po operácii a všetko je úplnom poriadku, takže naše zvítanie na benzínke bolo o to radostnejšie. Na chatu sme dorazili v dopoludňajších hodinách a hneď sme sa pustili do vybaľovania a ja s Romanom sme sa dali hneď na varenie stretkového Guľášika „ala Samba“. Ako zvyčajne tri druhy mäsa, ale tentokrát s červenou fazuľou a trochou kukurice, pre zmenu, nech to nie je také jednotvárne. Medzi tým Martina s Barborkou vybaľovali proviant čo som nakúpil za spoločné peniaze všetkých nás na stretnutie. Viktorka sa zatiaľ vzorne starala o naše dve dievčatá Lucku a Hanku. Počas varenia a dovárania guľášika postupne dorazili všetky pozvané rodiny aj s novými členmi ako Marek s manželkou Evkou a dietkami Adamkom a Erikom, potom dorazil Majo s manželkou Jankou a synčekom Jakubkom, za ním aj Zbyňo s jeho polovičkou Veroničkou a synom Maroškom a nakoniec aj Marián s manželkou Zdenkou. Martinka im poukazovala izby aby sa ubytovali a vybalili. Medzitým sme s Romanom už dokončili guľáš a za pomoci Marekovcov, ktorí dorazili medzi prvými z pozvaných, sme pripravili do pácu aj mäsko na zajtrajšiu grilovačku. Potom už nebránilo nič tomu aby sme sa spoločne zvítali na tohtoročnom už piatom stretnutí modelárskych rodín. Uvítanie v duchu Slovenskosti dobrá pálenka (ktorú robil môj otec zo šípok, ešte keď vládal, mimochodom 56% /BR 56-tka/) a posolený krajec chleba. Na úvod som si dovolil pár slov 🙂 na uvítanie aj so smutnou správou, že na tomto stretnutí budem ako organizátor bez mojej pravej ruky, ktorá utrpela úraz, takže musí ležať v nemocnici. Pri stole sa potom podával guľášik, popíjalo tvrdé, pivko, vínko a nealko ako kto mohol a vládal. Samozrejme zábava sa viedla aj v záhrade, ktorá nám bola takým útočišťom počas celého stretnutia. Chlapcom Roman doniesol lietadlá na gumičku, ktoré si pod jeho dohľadom aj poskladali a lietali o 106. My modelári sme sa navzájom obdarovali maličkosťami, no najviac nás všetkých prekvapil Marek, ktorý nám dal všetkým členom nášho mladého fóra vyhotoviť perfektné tričká aj s hodnosťou VIP a s našim nickom, pod ktorým na fóre vystupujeme. Marek doviezol aj svoje najnovšie modely, ktoré vlastnoručne postavil počas uplynulého roku. Bolo veru na čo pozerať a čo obdivovať. Jeho výtvory sme poznali z nášho fóra, ale v skutočnosti to bolo o niečom úplne inom. Marek z mojej strany velikánsky obdiv nad tvojim umením čo dokážeš urobiť z odliatku a prakticky zo šrotových pojazdov. KLOBÚK DOLE, ako sa hovorí !!! Až som musel trochu počkať, aby sa situácia trochu ukľudnila a až potom som aj ja s malou dušičkou vytiahol moje dva modely a to „Komárka“ a „Arcivévodu Karla“ samozrejme vo veľkosti TT. Ani neviete ako my odľahlo, keď sa aj moje modely páčili, ĎAKUJEM PRIATELIA. Spoločné debaty sa potom tiahli až do večera a po večierke našich ratolestí sme sa pustili do dospeláckej zábavy pri hre Čierne historky. Hra spočívala v tom, že jeden hráč si vytiahol kartičku na ktorom mal opísaný príbeh nejakého nešťastia (Čiernu historku) a nám ostatným dal iba jednu indíciu, na základe ktorej sme postupne vytvárali dej ako sa to naozaj stalo. Bolo, že to zábavy, pri ktorej najviac zažiaril Zbyňo, ktorý svoj príbeh z kartičky poňal po svojom a okorenil ho svojim jedinečným pátosom. Bolo to zábavy až do pozdnej noci, kedy sme sa všetci odobrali na kutě (ako hovoria bratia Česy) a tým sa prvý deň nášho stretnutia skončil.
Noc prešla raz-dva a prebudili sme sa ďalšieho zaujímavého dňa nášho stretnutia. Po výdatných raňajkách sme sa všetci spoločne vybrali na výlet Čiernohorskou železnicou. Na stanicu sme dorazili po krátkej prechádzke obcou a ocitli sme sa v krásne udržiavanom areáli hlavnej stanice úzkokoľajnej železnice aj s depom. Jazdu historickým parným vlakom sme mali objednanú na 11.00 hod, ale my sme dorazili o hodinu skôr, čo nám dovoľovalo si podrobne prezrieť areál stanice, depa, múzea a tiež sme sa pokochali novinkou a to modelovým koľajiskom vo veľkosti G (mierka 1:22,5). Preháňala sa tam súpravička s parným rušňom od firmy LGB. Hodina nám ušla ako voda a už bola v sanici nachystaná súprava pre náš výlet. Tak nech sa páči NASTUPOVAŤ !!! Môžem Vám prezradiť, že v tejto chvíli som sa už naozaj naširoko usmieval, lebo som cítil, že aj toto stretnutie sa nesie v krásnej atmosfére zábavy a priateľstva k čomu veľkou mierou prispeli aj novozúčastnené rodiny. Verte, že po predchádzajúcich ťažkostiach to bolo pre mňa ako organizátora veľkým pohladkaním môjho srdiečka. Nedlho po nastúpení do vyhliadkového vozňa sa ozval hvizd výpravcu a súprava sa dala do pohybu. Počas jazdy sme sa kochali krásami okolia Čierneho Balogu. My modelári sme objektívy svojich foťákov zameriavali na zaujímavé detaily, ktoré nám určite poslúžia aj pri ďalších našich modelárskych výtvoroch. Pomalou jazdou, tak ako sa na parný vláčik patrí sme sa dostali až na výhybňu Šanské, kde mal tento rok pre údržbu trate, vláčik konečnú. Tu celá naša skupina vystúpila a my sme mali čas pozrieť si prepájanie mašiny na druhý koniec súpravy. Po krátkej prestávka sa súprava pobrala späť do Balogu, ale tentoraz už bez nás, lebo náš čakala spätná prechádzka malebnou prírodou a tiež rázovitou obcou. Počas tejto prechádzky sme si dopriali občerstvenie v miestnej krčme a ešte sme si aj mohli vyfotografovať parný vlak na pravidelnej jazde s turistami. Pohodovou chôdzou sme sa dostali späť na chatu, kde sme sa pustili do ďalšej zábavy nášho stretnutia. Pozdný obed všetkým chutil a pomaly sme s Romanom pripravili všetko potrebné na grilovačku. Chcem poďakovať Romanovi, ktorý nerobil nič iné, len griloval, griloval a keďže nás na chate bolo neúrekom, tak stále griloval až do pozdného večera. Majo s Marianom sa v útrobách chaty pustili do stavby koľajových oválov pre predvedenie svojich digitalizovaných a aj ozvučených modelov. Majo nám dokonca predviedol ak pulzný generátor pary na svojom krásnom modely parnej lokomotívy BR10 FLEISCHMANN. Marian vytiahol svojho Sergeja a Zamračenú vo veľkosti TT a tiež nám predviedol ich jazdu so zvukom. Taký naozajstný balzam na dušu. Súčastne s nimi sme my ostatní pripravovali trať pre záhradnú železnicu LGB vo veľkosti G, ktorú sme na stretnutie doviezli ja a Zbyňo. Bolo, že to radosti z jazdy týchto „gigantov“ a Zbyňov parný rušeň dokonca aj dymil. Onedlho sa medzi nami objavili aj pozvaný hostia a to Peter s manželkou Luckou a malou Terezkou. Na veľké prekvapenie s nimi prišiel aj môj veľký kamarát a tiež veľký modelár Robo, ktorý so svojím otcom tvoria krásne modely lokomotív v modelovej veľkosti H0 (mimochodom on jediný v mojej prítomnosti môže povedať Háá-óó 🙂 ). Peter je tiež modelár a jeho výtvory sú krásne. Zameriava na stavbu budov, ale veľmi zručne vie postaviť aj historické vagóny, väčšinou vo veľkosti H0. Roman sa ešte neustále a s úsmevom na tvári (čo bolo pre mňa neuveriteľné) krčil nad grilom a zásoboval nás všetkých pochúťkami, aby nám nevyhladlo. Zábava s jazdením sa niesla vonku v záhrade, tak aj vo vnútri pri digitálnom jazdení. Takže jazdili sme tak ako sa na takéto stretnutie nadšencov malej železnice patrí. Robo neprišiel naprázdno a doniesol nám ukázať modely lokomotív v mierke 1:87 z vlastnej dielne. Je to niečo úplne iné ako fabrické modely, ako ich väčšina z nás pozná. Počas jeho výkladu ako pri modelovaní jednotlivých mašiniek postupoval, zavítal medzi nás aj Ivor so svojou sestrou Evkou. To som skoro spadol z nôh, lebo keď som ho na stretnutie pozýval sa mi ospravedlnil, že nebude vedieť prísť a nakoniec si to zariadil tak, že popri svojich povinnostiach si našiel čas aj na návštevu nášho modelárskeho stretnutia. ĎAKUJEM IVOR !!! Tým sme boli naozaj kompletný až na moju manželku, ktorá sa zotavovala po operácii v B.B. nemocnici. Samozrejme som ju o priebehu stretnutia pravidelne telefonicky informoval. Ivor a jeho sestra sa medzi nami nemohli zdržať dlho, ale napriek tomu ich návšteva v nás ostatných zanechala príjemný pocit. Ivor je precízny krajinkár a so Zbyňom patria medzi elitu v tomto modelárskom odvetví. Keď Ivor s Evkou opúšťali naše stretnutie, pomaly už sadal na Čierny Balog večer a to po chvíli odchádzali aj Peter s Luckou, malou Terezkou a Robom. Tým sme sa presunuli do chaty a rozhovory sa tiahli až do pozdnej noci, keď sme sa postupne všetci odobrali do postelí a tým ukončili druhý, pre mňa najzaujímavejší deň stretnutia kde sme, ako podtitul tohoto článku prezrádza, konečne aj jazdili so svojimi modelmi.
Do posledného dňa sme sa pomaly prebúdzali a postupne po raňajkách balili a pripravovali sa na odchod z Chaty Žofia, ktorá nám na tieto dni poskytovala priestory v ktorých sme absolvovali toto výnimočné stretnutie. Ale deň len začína a my máme pred sebou ešte krásny výlet do Lesníckeho skanzenu vo Vydrove. Zaparkovali sme svoje autá a vydali sa náučným chodníkom Skanzenu. Pomalým tempom sme prechádzali jednotlivé stanovištia, kde sme sa dozvedali veľa zaujímavého o ťažkej práci lesníkov, ale aj o faune a flóre Horehronia. Počas prechádzky sme sa rozprávali o všeličom a ani sme si neuvedomili ako sme sa ocitli opäť na parkovisku, kde si dali spoločný obed v malej reštaurácii a naše stretnutie sa naozaj blížilo ku koncu. Po naobedovaní mi už neostávalo nič iné len odovzdať pomyselnú štafetu usporiadania ďalšieho stretnutia Zbyňovcom a všetkým poďakovať za účasť, čím vytvorili nazabudnuteľnú atmosféru tohtoročného už v poradí piateho historického stretnutia modelárov a ich rodín v Čiernom Balogu 2016.
Na záver článku by som sa chcel veľmi poďakovať už stálym členom nášho „zoskupenia“ a to Romanovi s rodinou, ktorý mi neuveriteľne pomohli s organizáciu, nakoľko moja manželka bola hospitalizovaná v nemocnici. Roman ďakujem za neustálu podporu v naozaj velikánsku pomoc v príprave pokrmov pre hostí. Martina rád by som Ti týmto poďakoval v pomoci pri úvodnom vybaľovaní proviantu a ubytovávaní pozvaných hostí, Barborka Tebe ďakujem za krásne zábery a obrázky v mojom foťáku, a Vikinka Tebe za zabávanie mojich ratolestí, čím ste mi veľmi pomohli v úvode stretnutia, ktoré by som bez Vašej pomoci nezvládol.
Ďalší stály člen Zbyňo so svojou rodinkou. Vám ďakujem, že ste sa aj tento rok na stretnutie dostavili a hlavne Tebe Zbyňo, že si medzi nás doviedol sympatickú osobu a to Tvoju priateľku Veroničku a veľké ďakujem patrí aj jej „živému striebru“ synčekovi Maroškovi. Zbyňo zvlášť Ti chcem poďakovať, že svojou prítomnosťou a charizmou napĺňaš takéto spoločné stretnutia neopísateľným pocitom pokoja a tým prispievaš k nezabudnuteľnej atmosfére týchto spoločných chvíľ.
Staro-nový člen Marek so svojou rodinkou. Tak Marek Tebe tiež patrí moje ďakujem, za výdatnú pomoc pri príprave úvodu na tomto stretnutí, Evka veľmi pekne ďakujem za pomoc pri ostaných veľmi dôležitých prípravách v úvode. Chlapcom Adamkovi a Erikovi, že sa medzi nami cítili ako „ryba vo vode“ čo je pre mňa ako organizátora veľmi dôležité.
Ďalej by som chcel poďakovať novým členom, ktorí neohrdli naše pozvanie a prišli medzi nás aj so svojími rodinami. Majo si neuveriteľný človek, ktorého som týmto ešte lepšie spoznal a ďakujem, že som mohol poznať aj tvoju sympatickú manželku Janku a syna Jakubka. Tiež ďakujem Tebe Marian a Tvojej príjemnej manželke Zdenke, že ste tak isto prijali pozvanie medzi nás a poctili ste nás svojou krásnou prítomnosťou na tomto stretnutí.
Nakoniec by som chcel poďakovať aj Vám Peter s manželkou Luckou a dcérkou Terezkou, Tebe Robo a aj Tebe Ivor so sestrou Evkou, že ste nás prišli na toto stretnutie pozrieť a aj keď ste sa medzi nami zdržali len chvíľu tým silnejšie ste umocnili dobrý pocit z tejto akcie.
Najväčšie ĎAKUJEM však patrí mojej manželke Lucke, ktorá sa toho výnimočného stretnutia spriatelených rodín nemohla pre nepríjemný úraz zúčastniť. Lucka, tým že si všetko svedomite naplánovala, zabezpečila a pripravila, si nám umožnila uskutočniť toto stretnutie. Pre mňa to už bola len hračka, lebo za výdatnej pomoci všetkých zúčastnených som to už zvládol „ľavou zadnou“ ako sa hovorí. Tiež chcem poďakovať mojim dvom detičkám Lucke a Haničke, že splnili to čo sľubovali a na stretnutí sa vzorne správali a poslúchali, čím mi to všetko uľahčili. Ďakujem svojej rodine, ktorá mi umožňuje sa stretávať s tak výnimočnými ľuďmi ako tomu bolo na tomto stretnutí.
Na úplný koniec tohoto článku by som ešte chcel ako „otec“ tejto myšlienky spoločných stretnutí povedať, že by som si veľmi prial aby tieto stretnutia pokračovali takto každý rok a rád by som sa takto stretával s Vami priatelia aj naďalej.
Ešte raz ďakujem za krásne piate historické stretnutie modelárov v Čiernom Balogu 2016.
4 odpovede na “Piate historické stretnutie modelárov 2016.”
Nádherný článok Norbi, ďakujem za spríjemnenie týchto chladných zimných dní spomienkami na túto krásnu letnú akciu. Dobre som si pri prezeraní fotiek a čítaní článku pospomínal a už teraz sa teším na ďalšie stretnutie. 🙂 Všetci Vás všetkých pozdravujeme 🙂
Mimochodom, pri čítaní o úraze Lucky mi prišlo smutno, že tam s nami nemohla byť, ale som nesmierne rád, že to všetko dobre dopadlo a aj ona a aj malý Paľko sú v poriadku a zdraví… A aby som nezabudol, Paľkovi ukážem mierku H0, aby náhodou nezačal stavať TT… 😉 🙂
Ďakujem Marek za komentár. Slová kamaráta vždy potešia. Keď som teraz pásal ten článok, tak som sa neustále vracal v mysli na chatu Žofia a prežíval som tie krásne chvíle znova a znova. Je to dobrý pocit mať toľko priateľov a vedieť, že sa stále vieme radi stretnúť a nájsť si čas na takéto spoločné oddychovanie.
Paľkovi nič nemusíš ukazovať, lebo ja mu ukážem všetky modelové veľkosti (G,0,H0.TT.N,Z a možno aj veľkosť T) a on si potom určite bude lepšie vedieť vybrať ktorá ho osloví. Tým, že by si mu ukázal len veľkosť H0 by si mu veľmi na výber nedal. 🙂
Uff kamaráde, ale som sa zapotil kým som prečítal tvoj román a pokukal všetky obrázky. Si prvý človek, ktorý ma v tomto roku unavil 😊.
Ďakujeme za pripomenutie si krásnych letných chvíľ a z mrazivých Tatier pozdravujeme celú tvoju rodinku.
Dedo & V & M
Tak to ma mrzí, že som Ťa unavil. Mám rád naše stretnutia a ver mi, že som to nemohol napísať len tak. Písal som to tak ako som celé stretnutie prežíval a spomienky sú ešte stále detailné, tak som to všetko aj detailne napísal.
Do mrazivých Tatier Vás všetkých pozdravujeme. Oddychujte, teraz je na to čas.