Po hrubom vypracovaní základu krajiny prišlo na rad zjemnenie a vypracovanie kontúr krajiny v podobe kopcov a skál. Tu som zobral na pomoc pájkovačku, toaletný papier a riedený Herkules s vodou v pomere 1:1. Toto modelovanie som si naštudoval na internete, ktorý mi bol vždy poruke, keď som niečo nevedel. Všetko som sa učil, ako sa hovorí, za pochodu.Skúšal som novinový papier, papier z letákov, čo ich máme dennodenne v schránke, kuchynské papierové obrúsky, ale najlepšie sa mi osvedčil obyčajný biely toaletný papier. Po dokonalom zaschnutí som skaly farbil na sivo a o otieň svetlejšou som ich tieňoval, aby vypadali reálnejšie. Použil som akrylové farby. Tieto polystyrénové skaly mi aspoň nezaťažili základnú dosku a rám ich kľudne unesie.
Po ukončení pokládky koľajníc som začal tvarovať kopce,skaly a prevýšenia. Plocha základnej dosky sa mi zdala veľmi plochá a neprirodzene rovná. Našiel som si miesto, kde by sa hodila skala v prírode. Byrezal som ju nahrubo s polystyrénu a vlepil na plochu.
Potom som ju dotvarobal letovačkou a vytvoril som všeliake nepravidelné zárezy do polystyrénu. Teplom polystyrén pekne stvrdol na povrchu. Už v tejto chvíli bolo cítiť v garáži štipľavy smrad z páliaceho sa polystyrénu. Bolo treba poriadne vetrať.
Pohľad s druhej strana a vidieť, že skala bude mat aj svojho menšieho kamaráta. Bude to pekná turistická atrakcia.
Po opracovaní letovačkou, som skalu natrel riedeným Herkulesom a polepil toaletným papierom. Nepoužívam nič iné len obyčajný biely toaletný papier. Všeličo som vyskúšal, kým som prišiel na to, že je najlepší.
Následne so aj nanesený toaleťák riadne pretrel štecom a ešte natrel riedeným Herkulesom, nech sa potiadne premočí a napije lepidlom.
Tento postup som viackrát opakoval a vrsvil, vrstvil a vrstvil toaleťák.
Po každej vrstve toaleťáku som to pretieral riedeným lepidlom a tvaroval štetcom. Tým mi vznikol jeden kompaktný celok znázorňujúci skalný masím v prírode. Toaleťák to prirodzene zriasnil a zvlnil. Už len počkať aby to vyschlo. Tým celý povrch poriadne stvrdne.
Kým to schlo, mohol som sa venovať modelovaniu ďalších kopcov,skál a prevýšení.
Postupne som priliepal aj kopce nad prvým tunelom pri priepusti.
Rovnakou metódou som vytváral reliéf krajiny nad tunelom.
Tak isto som postupoval aj pri modelovaní kopca v rohu koľajiska.
Po olepení toaleťákom.
Postupne som dotváral krajinu aj za skladiskom v malej staničke.
A naďalej vrstvil toaleťák.
Až za skladiskom vznikol pekný kopec so skalami, na ktorom budú rásť vysoké borovice.
Skaly sa objavili aj pod oceľovým, železničným mostom.
A ešte jedna pri svahoch stúpania do hornej časti koľajiska. V tejto chvíli som sa cítil ako ozajstný modelár 🙂
Postupne som modeloval aj trojité prevýšenie trati koľajiska. Bolo toho dosť veľa na takejto veľkej ploche, ale výsledok bol veľmi dobrý.
Pomocou polystyrénu, lepidla a toaleťáku sa pekne tvarovala krajina aj v malej staničke.
Vymodelované skaly a kopce aj pri tunelových portáloch.
Podobný záber, len pribudli skaly aj na hornej časti koľajiska.
A takto to vazeralo po dokončení modelovania základu krajinky v priestore malej staničky.
A takto v hornej časti v priestore budúcej dediny a drevárskeho závodu.
Po dokončení prác s toaleťákom, lepidlom a poriadnom vysušení, som začal sakaly a svahy natierať na sivo akrylovou farbou. Na tunelových portáloch medzi tým pribudli aj parapety.
Postupne som natieral na sivo všetky vymodelované skaly.
Miesta ktoré som nenatrel, budú zatrávnené a z trávy budú vykúkať holé skaly.
…aj pri dvoch tuneloch.
Sivý náter dostali aj skaly v hornej časti koľajiska.
Tak isto aj skaly v okolí vjazdu do dvojkoľajového tunelu.
Sivou akrylkou som natrel aj skalné steny v mieste trojitého prevýšenia trati. Nakoľko to sú ostré zrázy, tak prichádzali do úvahy len skalné steny.
Stupanie cesty popri trati smerom na priestor dediny a drevárskeho závodu sa mi nepáčilo, tak som pristúpil k jeho prerábke.
Prerábka sa týkala svahovania od cesty ku trati. Na obrázku je to vidieť ako tmavší pás, lebo je to čerstvo olepené toaleťákom.
Po nafarbení všetkých skál na sivo, som namiešal o otieň svetlejšiu sivú farbu a ňou som pretieňoval všetky skaly.
Tieňovanie som robil technikou takmer suchého štetca, ktorým som natieťal len horné výstupky na skalách, čím som ešte zvýraznil štruktúru skaly. Tak ako v prírode, kde výstupky sú vyblednutejšie od slnka a viac sú vystavené nepriazni počasia, ako hlbšie zárezy v skalách. Samozrejme pozdejšie to ešte dotvorí machovanie a trávnenie, ale to už by som predbiehal.