Treťou časťou koľajiska je malá stanica „BREZINY“ so skladiskom.Stanička má tri koľaje a jednu odstavnú koľaj pri skladisku. Na každej koľaji v stanici je možné odstaviť vlakovú súpravu a na odstavnej koľaji je možnosť odpojenia vagónov pomocou elektrického rozpojovača vagónov. Pri stanici sa nachádza parkovisko a malý parčík, aby si mali kde cestujúci oddýchnuť. Názov stanici „BREZINY“ je odvodený od stromov, ktoré sa v okolí nachádzajú.
Po dokončení svahovania a skalovanie, som sa konečne dostal k tvorbe krajiny. Na toto som sa najviac tešil. Po rozmiestnení budov v malej staničke som začal s náhrhom nástupíšť.
Skaly už natieňované, nástupištia nalepené a pri staničnej budove sa objavili moje prvé vlastnoručne vyrobené stromčeky (brezy).
Rozhodol som sa, že malá stanička bude mať nástupištia štrkované. Použil som na to najjemnejší štrk, krorý mi zostáva pri výrobe štrku na koľalničky. Je to hrúbka štrku od 0-1mm. Na štrkovanie koľajničiek používam štrk od 1-2mm.Štrk na pripravené nástupištia je nasypaný a následne zakvapkaný riedeným Herkulesom s vodou a kvapkou jary.
Nástupištia v konečnej podobe. Hrany nástupíšť su farbené akrylovou farbou, pomocou špáratka, ktorým som od oka striedavo nanášal čiernu a žltú farbu. Aj tu sa prejavilo to že som začiatočník. Pozdejšie som zistil, že hrany nástupíšť majú byť farbené na čierno-bielo. Ale už to nejdem prerábať. Aspoň je vidieť, že o železničných predpisoch nemám ani páru.
Dlho som rozmýšľal o názve tejto malej staničky. Pomenoval som ju podľa mojich prvých stromoch, ktoré budú hojne vysadené v okolí tejto staničky. Od teraz stanička nesie názov „BREZINY“. A už sa tu objavili aj prví malí ľudkovia.
Ako pozerám do Brezín prichádzajú ďalší ľudkovia a dokonca tu máme aj párik zaľúbených v staničnom parku.
Oku môjho fotoaparátu neušla ani slečna na latríne. Má pootvorené dvierka, aby mohla sledovať či jej už nejde vlak.
Koľajničky zaštrkované, prejazdnosť vyskúšaná, všetko v poriadku. Brezy nasadené a budovy už napevno vlepené. V zadnej časti stanici pribudlo stavadlo. už sa rysuje, kade budú viesť cesty okolo stanici.
Železničný most je už na svojom mieste a pod mostom sa zatrávňuje. Na zatrávnenie používam staré trávnaté koberce (NDR). Strihám ich na nepravidelné tvary a postupne vliepam do krajiny.
Zatrávnené priestory pod mostom len kebercovou trávou.Pozdejšie to všetko bude dopĺňane a spájané statickou trávou, aby to tvorilo kampaktný celok. Zatiaľ je to celé také roztrhané.
Prvý malý domček už je na svojom mieste aj s oplotením. Je to plastová skladačka a tak isto aj oplotenie. Pred domčekom je okrasná záhradka s pristupovou cestičkou.
Druhý domček len skúšobne osadený. Tieto domčeky sú v mierke N ( 1:160 ), ale najako mi to nevadí a hodia sa sem. Preto som sa ich rozhodol použiť a vyplniť nimi priestor pod mostom.
Z korku o hrube 2mm som vytvoril základ ciest, parkoviska a všetkého čo bude z asfaltu. Korok lepený duvilaxom.
Širší pohľad na korkový základ ciest. Tu je vidieť, že v Brezinách sa to už začína pekne tvarovať. A modelárčenie ma čím ďalej, tým viac baví.:-)
Kým základ ciest vyschol, aj po skúšobnom nátera sivou farbou, dokončil som druhý domček pod modtom. Na oplotení ostala odchýlená bránička, lebo pani, ako bežala na vlak, zabudla zbuchnúť.
Celkový pohľad na obidva domčeky pod mostom. Fotené pri veľmi zlom svetle. V budúcnosti s tým musím niečo urobiť. Pri takomto svetle sa modelovať nedá. 🙁
Pokračoval som v zatrávňovaní Brezín a skúsil som základový korok ciest natrieť na sivo. Ale s výsledkom som vôbec nebol spokojný.
Skúsil som na korok nalepiť biely baliaci papier a potom som to natrel namiešanou, tmavosivou akrylovou farbou, ktorá sa podobá na farbu asfaltu. A výsledok bol zrazu úplne uspokojivý. To sa mi už páči a asfaltky už mám tiež zmáknuté.
Na cestách už aj vodorovné značenie. To som urobil s obyčajnej bielej elektrikárskej izolačnej pásky. Už na kotúčiku som ju po obvode narezal na požadovanú šírku modelárskym nožom a potom som už z kotúčika odvíjal len tenlý pásik, ktorý som lepil priamo na asfalt.
Pri staniške bolo vybudované aj parkovisko. Oplotenie je z umelohmotnej skladačky. Cesta zatiaľ vedie nikam, ale časom sa s tade pôjde do hornej časti koľajiska, kde bude dedina a drevársky závod. Ale zatiaľ sme ešte stále v Brezinách.
Na svah za skladisko som potreboval nasadiť vysoké borovice. Pôvodné mali posyp v hroznom stave, tak som musel posyp odstrániť a nalepiť nový. Použil som molitanový posyp (tmavozelené ihlišie).
Borovice na svahu. Zatiaľ sú len štyri a pod jednou je aj veľké lesné mravenisko. Na trávnej ploche je aj vidieť ako sú doĺňané trávne koberce statickou trávou. Pod borovicami je posyp z obyčajného pigi-čaju. Znázorňuje lesnú zem bez trávy s opadaným ihličím.
Celkový pohľad na Brezny z hora. Svah je už dosadený všetkými borovicami. Iste ste si všimli, že na koľajniciach sa vždy nachádzajú nejaké vlakové súprav. No proste vždy si nejaké rád pustím a teším sa ako malý chlapec, že to pekne funguje.
Pohľad od svahu s borovicami. Myslím, že tu vznikol pekný kút na koľajisku. Aj keď sa jedná o môj úplne prvý pokus krajinkárstva.
Pri skladisku som potreboval osadiť nakladací žeriav. Je to znovu plastová skladačka od AUHAGENu. Veľmi jednoduchá montáž a pekný výsledok. Doplnok, ktorý dotvára detaily.
Stavadlo stanice Breziny s parčíkom. Na tomto zábere je vidieť nepomer stojanu na bicykle a osobného auta. Ten stojan bor riadne mimo mierky. Už je odstránený.
Výjazd z tunela pred stanicou Breziny. Okrem brezy je tu nasadený ďalší listnatý stromček vlastnej výroby a na tunelovom portály sú previsnuté kríčky a rastliny vlastnej výroby.
Kopec za skladiskom sa mi s borovicami zdal príliš prázdny, tak som tam dosadil aj zopár smrekov. Ihličnany sú od fi.VERO (NDR).
Keď som ráno prišiel do garáži, cez okno do stanice Breziny svietilo ranné slnko. Neváhal som a urobil som tento pekný záber.
Postupne som si cez internet doobjednával detailné doplnky na koľajisko. Prišli mi aj dvaja motorkári. Tak som ich od radosti hneď vyfotil.
Pohľadom sa vráťme k domčekom pod mostom. Krajina sa krásne zazelenala. Doplnil som aj stromčeky a vytvoril prašnú príjazdovú cestu. Pozerám, že už si stihli aj kúpiť úplne nového Wartgurga. 🙂
Kultové autíčko TRABANT pred železničným prejazdom. Myslím, že ho každý pozná. Nemôže chýbať na mojom koľajisku.
Myslím, že si zaslúži ešte jeden záber, keď sme ho mali doma aj my a to 10 rokov. Bolo to moje najobľúbenejšie autíčko, čo sme mali.
Na detailné dotvorenie koľajiska mi prišli aj náklady do skladiska. Už aby len prišli nákladiaky, nech sa mi to tu dlho nepovaľuje.
Konečne som zohnal aj BR 56. Je to moja najobľúbenejšia parná lokomotíva s tendrom. Hneď som ju na koľajisku prebehol a urobil zopár záberov.