Poslednou časťou už takmer dokončeného koľajiska je mesto „HORANY“. Jeho názov je odvedený od okolitej, malebnej prírohy, plnej ihličnatých lesov a okolitých hôr. Mesto má námestie, železničnú stanicu, autobusovú stanicu, radnicu, poštu, kostol, obytné domy, obchodíky, krčmy a cukrárničku. Je to najväčšia čásť na ktorej som doposiaľ modeloval, preto som si ju nechal naposledy. Najťažšie bolo naprojektovať celé rozloženie budov. Potom to už išlo ako po masle.
Tak som sa pustil do poslednej časti na koľajisku, do modelovania mesta.
Najviac som sa trápil z rozmiestnením budov. Akú takú predstavu som mal. Bol som si istý, že kostol chcem mať mimo centra mesta na terénnom prevýšení. Tak som zo styroduru vyrezal navýšenie a prilepil na miesto.
Následne som terén polepil toaleťákom a nafarbil akrylovou farbou.
Počas toho kým schlo lepidlo s toaleťákom, som urobil nový a už konečný návrh mesta.
Zároveň som aj naprojektoval a rozkreslil kade budú viesť cesty v meste a jeho okolí.
Z baliaceho papiera som nalepil povrch ciest, bez korkového základu.
Korkové navýšenie som tentoraz dal pod chodníky, aby som ich od cesty výžkovo oddelil.
Hneď som previedol aj skúšku správnosti s budovami. Súška vyšla na jednotku s hviezdičkou.
Na korkové navýšenia som nalepil papierové dlažby chodníkov a námestia.
Všetko som to pozorne kontrovoval, aj s rozmiestnenými budovami.
Aj pri pohľade na mesto zo zadu koľajiska to pekne sedelo.
Detailne som kontroloval aj námestie. Je vidieť, že budovy sú zatiaľ len položené.
Tak isto aj chodníky. Je vidieť, že niekde budem musieť ešte doladiť obrubníky.
Konečne mi dorazili aj objednané mestské lampy.
Mestské lampy sú ručne robené, od pána Korinka na objednávku. Za čo mu aj touto cestou ďakujem.
Ich prevedenie pekne dotvára ulice mesta.
Vznikla pekná ulica v centre mesta.
Po rozvietení poskočilo moje začiatočnícke, modelárske srdiečko. Nechal som ju svietiť a trochu sa kochal.
A tu je ešte datail na mestskú lampu. Je presne podľa mojich predstáv. Pán Korinek, ešte raz ďakujem.
Ulice som ďalej dotváral vodorovným, dopravným značením. Vyrobil som ho narezaním bielej, elektrikárskej, izolačnej pásky. Už na prvý pohľad je vidieť, že je to ručná práca. Chýba presnosť strojovej výroby. Ale ruka je len ruke a nie stroj. 🙂
Po odstránení budov, som natrel cesty tmavosivou akrylkou, čím som vytvoril asfaltový povrch ciest.
Tak isto na križovatke na začiatku mesta.
Cestári už vyznačili aj parkovisko pri železničnej stanici.
A takto to vyzerá z leteckého pohľadu, keď cestári dokončili značanie v celom meste.
Podobne ako areál píly v dedine, aj v meste na ohradenie autobusovej stanici, som sa rozhodol pre pletivový plot. Tentoraz som však stĺpky vymodeloval z viazacieho drôtu o hrúbke 1 mm. Vzpery som cínoval. Takto som sa aspoň trochu dostal do mierky.
Postupne som ich vyrobil potrebný počet a samozrejme aj rohové.
Následne som ich všetky naraz striekol sivou základovkou v sprai. Sprai mi ostal z výroby preliezok pre moju dcérku. Tak som ho hneď využil a nemusel som štartovať air brusch. 🙂
A prvý rohový stĺpik na mieste. No je to oveľa lepšie ako na píle.
Čáry – máry a všetky stĺpky už stoja. Ukáže to originálne.
Detail na stĺpik s rozperami.
Zo starej okennej sieťky proti muchám som vystrihol pletivo.
Práve som ho nalepil na stĺpky a fixival špendlíkmi.
Po vyschnutí lepidla a odstránení špendlíkov som už na hrúbku pletiva nemyslel a kochal som sa jeho pekným rovným a napnutým nalepením. 🙂
V datailnom pohľade to nie je až také zlé. Ako sa viac na to pozerám, celkom si na to zvykám. No proste nebudem mať všetko úplne v mierke.
Po dokončení oplotenia, nastal čas na ďalšie zatrávňovanie okolia mesta.
Na zatrávňovanie takýchto veľkých plôch používam výhradne trávne koberce, od výrobcov bývalej NDR. Pred tým ako ich nalepím, navlhčím ich z opaku vodou, čim zmäknú a krásne kopírujú aj členitý terén. Kým vyschne lepidlo, fixujem ich špendlími. Takto to vyzerá smerom od radnici, ku kostolu.
Popri ceste do mesta, pod kostolom.
Pri tomto pohľade z vnúra oplotenia som si uvedomil, že pletivo je oproti stĺpkom dosť hrubé. Ale čo už, hold začiatočník. 🙁
A z druhej strany.
Aj pri pošte aj z navýšeným zemným valom pri trati.
Už pri lepení trávnych kobercov, vytvátam cestičky, ktoré budem modelovať z najjemnejšieho štrku od 0 – 1mm. Táto vedie na kopec, ku kostolu.
Takto to vyzerá po celkovom zatrávnení, pri použití starých trávnych kobercov.
Pri pohľade na túto čásť trate za mestom, ma napadol ďalší detail a hneď som ho aj vyskúšal. Do trávy som dal kamene.
Tieto kamene sú prakticky odpad pri výrobe štrku na štrkovanie koľajničiek. Ale dajú sa pekne využiť. Ešte že som si ich odložil a nevyhodil.
Kamienky som vlepil na kraj trávnatého kobezca a presypal statickou trávou od NOCHa. Po vyschnutí a následnom povysávaní sa objavil pekný, detailný doplnok koľajiska.
V miestach blízko budúceho jazera, som to ešte doplnil vysokými trstinami. Vymodeloval som ich z dlhých vlákien vysokej trávy od NOCHa.
Potom som na chvíľu na koľajisku nerobil, lebo som si musel pripraviť listnaté stromčeky a kríčky, aby som dotvoril krajinu v okolí mesta. Výrobu stromčekov si môžete pozrieť vo Fáze V.
Začal som s výsadbou pri pošte, na zemnom vale.
Zároveň som trávne plochy dopĺňal aj listnatými kríčkami, tiež vlastnej výroby.
Pokračoval som poza obytné domy, smerom ku radnici. Niektoré kríčky sú aj kvitnúce.
Okolie radnice som osadil šiestimi malými okrasnými stromčekmi a za radnicu vysadil urastený gaštan.
Ten gaštan je druhý najväčší strom na koľajisku. Pri kostole najdete pom ešte väčší.
Časť pri pošte po dokončení.
A časť pri radnici po dokončení.
Smerom ku kostolu. Ako ľahko to už ide, keď má človek prax. 🙂
Detail na vysoké borovice za kostolom.
Krajinka za radnicou.
Detail na najväčší strom na koľajisku pri kostole.
Pohľad od cesty ku kostolu. Cestička už zaštrkovaná.
Strom som vysadil aj na svah nad cestou.
Okolie kostola.
A pred kostolom.
Okolie mesta osadené stromami a kríčkami. Tá zeleň to pekne oživila.
Pri lepšom pohľade na okolie mesta som usúdil, že ešte potrebujem kde tu doplniť stromky a kríčky. Objednal som nové foliáže skúsil vymodelovať nové druhy stromov a kríkov. Takto im to pristane na ploche koľajiska.
Pri výrobe týchto kríčkov som dával viac pozornosti na detailné znázornenie základu kríčka s konárikmi.
…
Tak isto som sa pokúsil o detilnejšie vypracovanie kmeňa, konárov stromou. A toto listovanie je proste pecka. Ak ste zvedaví o aké listovanie ide, tak vo Fáze V.
Myslím, že môže byť! 🙂
Myslím, že aj kosenie trávnika si zaslúži svoju pozornosť, Primátor si zaslúži pochvalu za starostlivosť o zeleň vo svojom meste. :-))
Pomaly, ale isto sa dostávam aj za hranice mesta a začínam zatrávňovať kopec nad najdlhším tunelom.
V tejto časti som už pri tvorbe základu krajiny počítal s modelovaním jazera.
Vytvoril som štrkové dno jazera a aj koryto potôčika, ktorým priteká voda z okolitých hôr. Priteká cez priepusť pod traťou a malým železničným mostom.
Štrkové dno je vytvorené z hrubého štrku a zakvapkané riedeným herkulesom. Tým štrkom som zdvihol dno, čím som docielil aj to, že na vytvorenie modelovej vody, bude potrebné menšie množtvo, dosť drahého materiálu. Keďže modelová voda je po vyschnutí úplne číra, takéto dno pekne ukáže.
Postupne som kobercom zatrávnil aj vrchú čásť tunela.
Detail zatrávňovania okolia priepusti.