Na potulkách za modelmi sa mi do ruky dostala stavebnica vysokostenného vozňa rady Vtdr od Plastikomu Kolín. Tento vagón bol vyrábaný vo Vagónke Tatra v závode Mostáreň Brezno. Jedná sa o dvojnápravový vozeň s klanicami, ale aj bez. Môže byť brzdený, ale aj nebrzdený. Jeho výroba bola v rokoch 1947 až 1960.
Stavebnice od Plastikomu mám celkom rád, lebo ich zostavenie je jednoduché a trvá len pár hodín. Ja som to zvládol za necelé popoludnie a to som sa pri tom ešte venoval aj iným rodinným radostiam s detičkami. Samozrejme aj pri takejto nenáročnej stavbe som opäť použil doplnky od fi.PEHO na zlepšenie jazdných vlastností tohoto modelu. Ďalšou výhodou týchto stavebníc je to, že diely netreba nijako farbiť a už majú na sebe aj potlač nápisov. Z tejto stavebnice je možné urobiť dva druhy vozňov a to prevedenie plošinového vozňa s klanicami, alebo bez klaníc a vysokostenného vozňa s klanicami, alebo bez. Ja som sa rozhodol pre variant vysokostenného s klanicami. Stavebnica dokonca obsahuje špecialne tabuľky určené k stavbe variantu plošinového vozňa s klanicami, alebo bez.
V obrázkovej prílohe aj s popismi si môžete pozrieť ako som postupoval a aj konečný výsledok.
Stavebnica sa ku mne dostala v originálnom obale, takže neporušená, čomu som sa asi najviac potešil. Na obale sa nachádzal aj technický výkres takéhoto vozňa.
Hneď po rozbalení som videl diely odliate vo farbe a dokonca s popismi. Na moje príjemné prekvapenie súčasťou stavebnice boli aj kovové dvojkolia.
Masky podvozkov boli odliate z čierneho plastu, ktorý mi pripadal ako dosť kvalitný, ale o tom sa presvedčím pri vrtaní pre použitie mosadzných púzdier PEHO.
Pôvodné vrtanie pre hrotové uloženie dvojkolí. Opäť pre mňa nie najšťastnejšie riešenie.
Ale o chvíľu sa to zmení, k čomu mi pomôžu moji pomocníci. Ručné vrtáčiky a mosadzné púzdra fi.PEHO. Samozrejme lepidlo na plastikové stavebnice.
Pôvodné otvory pre uloženie dvojkolí boli razom opatrené mosadznými púzdrami pre ľahučký chod vagónika. Myslím, že lokomotíva ani nebude vedieť, že niečo ťahá.
No a tú sú už masky podvozkov osadené na svojich miestach aj s kovovými dvojkoliami. Ja osobne ich osádzam (lepím) spolu a naraz s dvojkoliami, aby som tým presne vymedzil ich vzdialenosti od seba a tým zabezpečil, čo najlepšie jazdné vlastnosti. Inak by sa mohlo ľahko stať, že vzdialenosť podvozkov bude malá a dvojkolia sa budú medzi podvozkami ťažko prekrúcať, alebo že vzdialenosť bude veľká a dvojkolia budú veľmi voľné až môžu z vagónika ľahko vypadávať.
Po dôkladnom zaschnutí a vytvrdnutí lepidla som znovu demontoval dvojkolia a pristúpil k montáži kinematík od fi.PEHO. Pomocou ručnej brúsky som vybrúsil miesta pre nalepenie hotových kinematík.
Potom som osadil kinematiky na miesto a namontoval späť dvojkolia. Pri montáži kinematík je potrebné dať dôraz na to aby boli vlepené rovno a ich predný okraj bol presne zarovnaný s čelom vagónika.
Netrvalo dlho a podvozok bol osadený všetkým potrebným pre plynulé a ľahké jazdenie. Znovu počkať na poriadne vytvrdnutie lepidla.
Zatiaľ som si z aršíka odliatkov vyslobodil spodné výstuhy vagóna s konštrukciou bedne pre odkladanie klaníc.
Opatrne som ich presne vlepil na svoje miesto a kládol dôraz aby boli pekne rovno.
Hneď na to som vlepil aj dno tohoto odkladacieho priestoru.
Z 1mm plechu som vyrobil závažie, nakoľko sa mi tento vagónik zdal príliš ľahký. Kraje závažia som natrel na čierno, aby v medzistene podvozku s podlahou nepôsobilo rušivo.
Spomínané závažie mi nepresne pasovalo do výliskov podlahy v ktorých mal byť drôtik na pôvodné uchytenie spriahadla. Keďže som použil kinematiku, tak ma to nezaujímalo a brúskou som upravil výlisky do požadovaného tvaru, aby závažie pekne zapasovalo.
Závažie som vlepil na podvozok, tak aby bolo presne v strede a rovnomerne zaťažovalo vagónik.
Hneď na to som nalepil a podlahu – plošinu vagónika.
Zatiaľ kým podvozok aj s plošinou a závažím poriadne tvrdli, mal som čas na pripravenie si rámu podvozku.
Tak isto som si pripravil aj čelá vagónika. Je vidieť, že jedno čelo je dlhšie ako druhé. To je len na porovnanie ako vyzerá čelo, ktoré je len vyslobodené z aršíku (to dlhšie) a ako vyzerá čelo presne upravené na vlepenie medzi ľavý a pravý rám podvozku. Každé čelo je potrebné upraviť presne podľa bočných rámov, aby to dokonale sedelo.
Bočné rámy a čelá sú už na svojich miestach. Vidno aj to ako kinematiky pekne do čiel pasujú.
Potom som pripravil nárazníky.
Dierky na vlepenie nárazníkov som musel ešte trochu upraviť vrtáčikom a už aj nárazníky boli na svojom mieste.
Kompletne zostavený plošinový vozeň bez klaníc. Jedna z jeho možných variant. Už takto by sa mohol použiť na zapojenie do súprav, ale ešte chýbajú tie špeciálne tabuľky čo som v úvode spomínal. O chvíľu sa k nim dostaneme.
Postupne a veľmi opatrne som vyslobodil posledné diely stavebnice a to bočnice a čelá nástavby a samozrejme klanice. V pravo hore je vidieť výlisok tej špecialnej tabuľky k variantu plošinového vozňa bez nástavby.
Detail na popisy hovorí za všetko. Popisy sú pekne čitateľné a je použitá potlač a nie vodový obtisk. Čo ja osobne považujem za veľkú výhodu týchto stavebníc.
Detail na spomínanú špecialnu tabuľku k plošinovému vozňu. Odliatok je potrebné prerezať modelárskym nožom na polovicu a potom jednotlivé tabuľky vlepiť na bočný rám vagónika. Jedna tabuľka na jednu stranu a druhá tabuľka na druhú stranu vozňa.
Po chvíli som mal nástavbu zlepenú. Treba podotnúť, že čelá prekrývajú bočnice, nie naopak, lebo by sa potom nedali osadiť klanice, nakoľko by nástavba bola širšia ako plošina a rám vagónika.
Po dôkladnom vytvrdnutí lepidla som nástavbu nalepil na plošinu vagóna a opäť som čakal kým to poriadne zaschne a vytvrdne. V týchto fázach sa trpezlivosť vyplatí.
Nakoniec som osadil do štrbím kinematík spriahadlá (model od TILLIGu) a nalepil klanice, presne podľa priloženej schémy na obale stavebnice. Tým je celá stavba ukončená. Teraz už len počkať nech lepidlo poriadne vyschne a hajde na trať.
Nesmiete sa mi čudovať, ale znovu som nevydržal a letel s vagónikom do „modelgaráže“, kde som urobil niekoľko záberov v krajine. Myslím, že najlepšie mu to pristane na píle, ale to už posúdte sami.
🙂
Podľa tohoto záberu je vidieť, že hneď ako som umiestnil vagónik na trať, prišla si pre neho lokomotíva, aby dlho len tak nezaháľal.
No a takto mu to pristane v „záprahu“ s Rosničkou, ktorá odvádza tvrdú prácu na miestnej píle.