Pri nákupoch do môjho e-shopu sa mi do ruky dostal aj model plošinového vagónu Rmmp/Pao od Plastikomu Kolín. Model bol v rozostavanom stave a bol aj dosť poškodený, takže jeho dokončenie bolo obtiažnejšie, ako stavba od začiatku. Tento článok Vám prináša návod, ako z niečoho nepoužiteľného vytvoriť použiteľný a podľa mňa aj zaujímavý model. Model vagónu som sa rozhodol osadiť doplnkami od fi.PEHO na zlepšenie jazdných vlastností. Na špeciálne dotvorenie tohoto modelu som sa rozhodol použiť žeriavovú nástavbu AB-063 od pána Ing. Štěpničku. Táto nástavba je pôvodne súčasťou modelu TATRA 148 autožeriav, ale autor tento žeriav doporučuje aj na špeciálnu nástavbu takéhoto plošinového vagóna. Stavebnica obsahuje aj lepty a toto je moja prvá skúsenosť s nimi. Musím priznať, že som sa toho trochu obával. V obrazovej prílohe s popisom si môžete pozrieť ako som sa s tým vysporiadal, ako aj celý môj postup pri stavbe takéhoto špeciálneho modelu.
Plošinový vagón Rmmp/Pao so žeriavovou nástavbou AB-063
Zostavený vagón od Plastikomu Kolín v porušenom stave. Po dlhšom uvažovaní čo s týmto vagónom som sa rozhodol na jeho dotvorenie použiť žeriavovú nástavbu AB-063 od ing.Štěpničku.
Tento obrázok ukazuje poškodenia tohoto vagóna, pre ktoré sa stal nepoužiteľným. Čap podvozku bol ulomený, tým nebolo možné podvozok upevniť na rám vagónu. Podvozky boli osadené sústroženými dvojkoliami TILLIG.
Z podvozkov som vybral sústružené dvojkolia, ktoré boli uložené v pôvodných vyvrtaniach v plastových maskách podvozkov, čo ja považujem za nie veľmi šťastné riešenie pre model, ktorý má bežne jazdiť po koľajisku. Takéto uloženie je vhodné, len pre vystavené modely.
Podvozky som upravil na možnosť použiť kinematiky, preto som musel odstrániť polovicu výstuh podvozkov. Netreba sa báť, že podvozky tým nejako veľmi utrpia. Plast z ktorého sú odliate je celkom kvalitný a aj bez tých výstuh spoľahlivo udrží dvojkolie. Priestor, ktorý takto v podvozkoch vznikol, umožní ich výkyv pri prejazde zákrut.
Na tomto obrázku je vidieť pôvodné vrtanie otvoru pre hrotové uloženie dvojkolia. Ako som už spomínal, plast z ktorého je odliaty podvozok je natoľko tvrdý a kvalitný, že už v takomto uložení kovové dvojkolia celkom pekne jazdia, ale predsa som sa rozhodol pre uloženie dvojkolí do mosadzných púzdier od fi.PEHO.
Detail na zväčšenie pôvodného vrtania, pre vlepenie mosadzných púzdier. Na vrtanie som použil vrtáčik, ktorý je možnosť zakúpiť spolu s týmito púzdrami. S týmto vrtákom sa Vám nestane, že by ste zavrtali viac ako je potrebné. Bližšie o tom som písal v článku, ako som tuningoval zetku.
Následne som do obidvoch podvozkov vlepil malinkaté mosadzné púzdra PEHO. Na vlepenie postačí sekundové lepidlo, alebo lepidlo na lepenie plastikových modelov.
Pri detailnom pohľade je vidieť, že som kládol dôraz, aby boli púzdierka úplne, až na doraz vtlačené do vyvrtaných otvorov. Tým sa zabezpečí to aby sa hrotové ukončenia dvojkolí v púzdrach pekne a ľahko pretáčali.
Pre spriahadlo bola vytvorená pôvodná šachta so strunkou. Toto tiež pokladám už za dosť nedokonalé, tak som pristúpil k použitiu kinematiky. Výhradne používam hotové kinematiky znovu od fi.PEHO. Považujem ich za najlepšie čo je na trhu dostupné. Mal som možnosť vyskúšaj aj kinematiky iných výrobcov a aj skladačky kinematík, ale výsledok nebol vôbec na takej úrovni ako tieto, ktoré používam ja. Na tomto obrázku je vidieť aj zlomený čap otočného uloženia podvozku.
Malou modelárskou brúskou som vybrúsil miesto pre nalepenie kinematiky. Tým som aj odstránil pôvodnú šachtu uchytenia spriahadla. Zdrsnenie celej plochy je tiež veľmi dobré na spoľahlivé a kvalitné zalepenie samotnej kinematiky.
Tak isto som ručným pilníkom zdrsnil spodnú plochu kinematiky, ktorou bude prilepená na pripravené miesto. Kinematika je vyrobená z veľmi kvalitného plastu, podobne ako aj podvozky vagónika. Plast bol príliš hladký a lesklý. Preto som ho radšej trochu zdrsnil.
Kompletná kinematika aj so štrbinou pre zasunutie spriahadla je už vlepená na svoje miesto. Teraz už len počkať nech to poriadne zaschne.
A tak isto som postupoval aj na druhej strane vagónika a onedlho už bol vagónik na obidvoch stranách vybavený kinematikou. Pri vlepení treba dbať na to, aby boli kinematiky presne v strede, tým sa zabezpečí jej presné fungovanie.
Pomaly som sa dostal k oprave čapu pre podvozok. Vyvrtal som otvor o priemere 2,4mm. Vrtal som radšej tak že som vrták pretáčal medzi prstami, lebo pri vrtaní vrtačkou by sa ľahko mohlo stať, že by som prešiel skrz a tým by som porušil ložnú plochu vagónika.
Čap som nahradil plastovou rúrkou o priemere 2,4mm. Získal som ju jednoducho z vatových tyčiniek na čistenie uši, ktoré má doma snáď každý. Tyčinku som zrezal na potrebnú dĺžku a vlepil do predvrtaného otvoru.
Po dokonalom zaschnutí som osadil podvozok a koniec plastovej rúrky roztlačil pomocou pájkovačky, tak aby podvozok nevypadol, ale aby sa mohol volne otáčať.
Na zamaskovanie poškodenej ložnej plochy som mohol jednoducho použiť nejaký náklad (napr. tanky, alebo inú vojenskú techniku) a mohlo byť po probléme. Ale ja som hľadal niečo zvláštnejšie a špecialnejšie. Rozhodol som sa pre už spomínanú žeriavovú nástavbu AB-063 od ing.Štěpničku, ktorú som kúpil pri jednej z návštev Pražskej burzy.
Prvým krokom pri modelovaní žeriava bolo začistiť všetky odliatky od prebytočných otrepkov, ktoré vznikajú pri odlievaní. Pomocou diamantových modelárskych pilníčkov to išlo ako po masle a raz-dva som mal všetky diely očistené.
Potom som opatrne pomocou modelárskeho noža oddelil z planžety leptaných dielov konštrukciu hlavného ramena žeriava.
Keďže diely už majú naznačené línie kde treba urobiť ohýnanie, pomocou širokej pinzety to išlo tiež veľmi dobre. Vôbec som nemusel použiť ohýbačku. Už po presnom ohnutí diely držali svoj tvar, akoby ich ani nebolo treba pájkovať.
Podobne som postupoval aj pri ostatných leptaných dieloch tejto stavebnice. Vytvoril som tým kabínku, predĺžené rameno a držiaky ramena žeriava.
Potom prišlo na rad pájkovanie, čoho som sa najviac obával. Kamarát Roman ma predzásobil pájkovacou kyselinkou, ktorú som pomocou ostrého, dreveného špáratka naniesol presne na miesta, kde mali byť spoje prepájkované. Potom stačilo miktopájkou a trochou cínu prehriať tieto miesta a cín sa pekne rozlial, len na miesta potreté touto kyselinkou. Proste malý zázrak. Týmto ďakujem môjmu kamarátovi Romanovi za takúto velikánsku pomoc pri pájkovaní. Bola to dokonca zábava. Po pájkovaní som ešte pilníkmi dopracoval jednotlivé diely, lebo nech som bol akokoľvek opatrný, cín niekedy zatiekol aj tam kde nemal.
Na odliatok strojovne žeriava som osadil sedačku pre „Pajka“ ktorý bude ovládať tento stroj. Dolepil som aj krycie plechy hlavnej hydrauliky celého ramena.
keď som mal všetky diely pripravené, prikročil som k farbeniu. Farby som nanášal štetcom. Bolo to celkom jednoduché, lebo na celý model je potrebné použiť len dve farby – žltú a čiernu.
Kým farba schla mal som čas a tak som si ešte raz prezrel celý vagónik a predstavoval som si ako tá nástavba na tom modeli bude vyzerať. Pri tomto podrobnom skúmaní som zistil jeden vážny nedostatok. Ako sa k žeriavu dostane jeho obsluha. „Pajkovci“ predsa nejako musia na ten vagón vyliesť. Tak som sa pustil do výroby schodíkov a k ich najväčšej bezpečnosti aj k zábradliam. Výborne mi na to poslúžili diely s poškodených vagónov, ktorých mám aj nad hlavu a kde tu sa aj hodia. Tak ako teraz.
Na druhej strane vagónu som vytvoril jednoduché zábradlie s ručnou brzdou. Pri práci so žeriavom je dobré mať vagón zabrzdený.
Osadenie závažia som zvolil na štyri pevné úchyty. Do plošiny som navrtal dierky a do nich vlepil kovové úchyty vyrobené z viazacieho drôtu o priemere 1,6mm. Tak isto som pripravil a čap pre osadenie otočnej kabíny žeriava.
Následne som upevnil závažie, ktoré som vyrobil z plastovej tabuľky o hrúbke 1,5mm. Pred osadením som závažie natrel na čierno.
Kabínka dostala zasklenie pomocou ClearFixu od Humbrolu a konečne som ju mohol napevno osadiť k strojovni celého žeriavu.
Ani by ste neverili, ako som sa natrápil, kým som prevliekol lano ramenom žeriava. Ale trpezlivosť priniesla výsledok. Na znázornenie lana som použil obyčajnú čiernu krajčírsku niť.
Hák so zahákol do podpery pod ramenom a napol lano.Tým som dokončil celú stavbu. Neviem ako Vám, ale mne sa tento vagón celkom pozdáva a som rád, že som sa do tejto stavby pustil. Aj keď musím priznať, že v niektorých fázach modelovania nástavby som mal sto chutí použiť ako náklad vojenskú techniku, som rád, že som to vydržal a nevzdal to. Výsledok na potešil.
Nevedel som sa dočkať, ako mu to pristane na koľajisku, tak hneď prvé kroky po dokonalom zaschnutí, viedli do „Modelgaráže“ (ako ju nazval môj kamarát a už aj rodinný priateľ Zbyňo) aby som urobil prvé zábery. V dalších záberoch už bez môjho komentáru. Sami sa môžete presvedčiť, či sa trochu tej modelárskej zábavy cez volné dni oplatilo.
2 odpovede na “Plošinový vagón Rmmp/Pao so žeriavovou nástavbou AB-063”
Gratulujem Norbi, toto na tebe fakt obdivujem a zírám ako sa vieš vyhrať s tak titernými vecičkami… tiež mám doma pár leptíkov a výliskov, no kedy sa do nich pustím, je vo hviezdach… teším sa, že som zasa po čase mohol pokukať tvoju novotinku – už ti tá stránka zarastala pavučinou … veľa zdaru a zručnosti!!!
Sám dobre vieš ako je to so mnou a mojím zaneprázdnením. Určite si vieš predstaviť, aký som bol rád, že po takom čase môžem konečne niečo zaujímavé a duchaplné na stránke publikovať. Dúfam, že sa dostanem aj ku koľajisku a pokročím aj na ňom. Ale keď mne sa do tej elektrifikácii tak nechce !!!
Apropó, práve ty máš čo obdivovať na mojich „titernostiach“ veď ty modeluješ v N-ku a to sú len a len samé titernosti.
Ďakujem za pochvalu, od teba padne hádam najlepšie. Viem aký si detailista.