Tak modelársku sezónu 2015/16 som zahájil, ako každoročne zasnežovaním a hneď po vytvorení a rozposlaní pozdravov k Vianociam a Novému Roku som sa pustil do poriadneho modelovania. Keďže som už za posledné dva roky nič poriadne nemodeloval, rozhodol som sa pustiť do zaujímavej stavby a to do Parného vozňa M124.001 „ČSD“ s prezývkou „KOMÁREK“. Prečo zaujímavá stavba? Odpoveď nájdete vo fotodokumentácii a len tak ruku na srdce, koľký z Vás majú doma tento zaujímavý model vymodelovaný a to vo veľkosti TT (1:120). K odliatku som prišiel na jednej z mojich pravidelných návštev búrz a povedal som si, raz sa do tohoto zaujímavého predchodcu „Hurvínka“ určite pustím. Ako som už písal po dlhom modelárskom ničnerobení som nejako na neho dostal chuť. Stavba začínala s vymyslením pojazdu, potom dotvorením odliatku (lebo my čo sa tomuto odvetviu modelovania venujeme, vieme aké sú odliatky od p.Molatu, ale ja tak veľká vďaka za to, že ich máme), následne použitie na nástrek Airbrusch (konečne už mám kompletnú výbavu, ale o tom v nejakom inom článku), postupné zasklievanie, rámovanie okien (a to Vám poviem, že bola asi najväčšia fuška), madlovanie a došperkovávanie celého modelu a nakoniec ešte z veľkou radosťou aj zverejnenie článku na mojej stránke. Musím priznať, že táto stavba bola pre mňa veľkou modelárskou školou, kde som si osvojil (vyskúšal) modelárske techniky ktoré som do teraz nepotreboval. Pred stavbou a počas stavby som mal naozaj „malú dušičku“ a ako hovorí klasik Zbyňo, mietamy toho „plné brejle“, ale nakoniec ten výsledok stál zato. To je ako keď hodiny niekde na turistike v horúčave stúpate, už miestami nevládzete, musíte oddychovať, trochu sa medzi tým aj posilniť, ale po výstupe tie výhľady stoja za tú námahu. Tak isto som sa cítil aj pri stavbe tohoto krásneho modelu. No ale každému rodičovi sa zdá jeho dieťa najkrajšie, ako znie stará pravda, tak najlepšie posúdia tí nezainteresovaní a tí hodnotia najreálnejšie. Tak ak ste zvedaví, ako som sa s „Komárkom“ vysporiadal, prezrite si fotoreport a kľudne budte kritickí. Pomáha mi to v ďalších stavbách. S mottom “ Kto ma len chváli, to je môj nepriateľ“.
Odliatok od pána Molatu, jeho veľkosť, len pre predstavu je dĺžka 9cm a výška 2cm. TAKÁ MALIČKOSŤ !!!
Odbrúsenie „otrepkov“ z odlievania a podhľad do vnútra kasničky. No veľa miesta tam neostáva.
Vymyslieť pojazd bol tiež rébus, ale nakoniec som sa rozhodol pre štart pojazd z parnej lokomotívy BR92 a tak isto som potreboval aj pojazd BR81. Našťastie týchto „šrotíkov“ mám takmer plný šuflík. :-))
Začal som z rezaním štartového pojazdu. Na obrázku je vidieť pôvodný pojazd a upravený.
Pohľad do vnútra pojazdu v pravo upravený.
Pohľad zo spodu prezrádza ako som musel vytvoriť drážku pre posunutie zadného dvojkolia, aby osová vzdialenosť kolies sedela s reálom. Štartový pojazd ich mal blízko pri sebe.
Pri pohľade z predu je vidieť, že pri rezaní som odstránil parné pracovné valce, ktoré pozdejšie použijem. Tak isto je vidieť, že ostalo len pôvodné miesto pre uloženie prevodov, ktoré sú pre pojazd dôležité.
Zo zadu som musel odstrániť podstatnú čásť, aby sa do kasničky pojazd zmestil.Ale nič podstatné na zadnej časti nebolo, tak som to kľudne odfikol.
Tak a tu je vidieť načo mi bol pojazd z BR 81, no predsa na kolieska! Keďže štartový pojazd ich mal priveľké. To by sa tiež vymklo reálnemu pohľadu. Porovnanie je zrejmé z obrázku.
Tu je vidieť, že z jedného dvojkolia som musel odstrániť stredové ozubenie, lebo po podatí zadnej nápravy, nebolo možné ho tam vpratať aj s ozubením. Takže tento pojazd bude mať hnanú len prednú nápravu, tak ako je tomu aj v skutočnosti. Tým sa trochu zhoršia jazdné vlastnosti, ale bude jazdiť samostatne, tak to dúfam tento pojazdík zvládne.
Po skúšobnom skompletovaní pojazdu a pohľade z dola je vidieť evidentné podanie zadnej nápravy o viac ako 1cm.
Z tohto pohľadu do útrob pojazdu je vidieť vytvorenie nového uloženia dvojkolia. Umelá hmota z ktorej je pojazd odliaty je natoľko pevná, že sa nebojím o jeho rýchle opotrebovanie. Všimnite si, že aj pôvodné miesto uloženia dvojkolia nebolo nijako opatrené ložiskom, proti opotrebeniu a to Vám poviem, že tento pojazd už mal toho za sebou poriadne veľa a ani známka po opotrebovaní. Hold made in DDR. :-))
Predĺženie kontaktov pre snímanie prúdu zadnou nápravou. To znamená, že náhon bude na jednu (prednú) nápravu, ale prúd bude snímaný obidvomi nápravami, čo je pre tento model podstatnejšie, keďže bude jazdiť bez prívesných vozňov.
Ďalšie skúšobné skompletovanie a kontrola zberných kontaktov na kolesá. Všetko sedí ako „riťka na šerblíku“.
No a nakoniec osadenie prevodov a zošróbovanie celého pojazdu. Kolieska sa volne pretáčajú, nikde nič nedrhne.
Motorček bol trochu problém, pôvodný BTTB je nepoužiteľný, lebo je poriadne veliký, dokonca aj N.kový PIKO je veľký a nespratal sa, takže som musel siahnúť do svojich zásob z rozboriek starých magnetofónov, dvd prehrávačov a cd prehrávačov. tento konkrétne je z prenostného DVD prehrávača (ktorý doslúžil, inak kvalitný japonec) slúžil na posuv čítacieho očka DVD mechaniky. Napájanie na 12V takže žiadne odporovanie nevyžadoval. Rozbeh krásne pomalý a hlučnosť zanedbateľná, proste kvalitný japonec.
Na uchytenie motorčeka som z drôtu vyrobil uchytenie a tým ho fixoval v pojazde. Z hora je vidieť aj pod motorčekom pôvodný šnek, ktorý poháňa ozubené dvojkolie. Spojovací hriadeľ je z BR81 po malých úpravách a prilepený priamo na vývod z motorčeka.
Skusmo zasunutý pojazd do kasničky. Vyzerá to celkom podľa mojich predstáv.
Pohľad z predu ( to je u „komárka“ tak kde je strojovna a stanovište strojvedúceho. To je u M124.0 potrebné vedieť, lebo inak nastúpite do strojovne a nie do priestoru pre cestujúcich.
Pohľad zo zadu, čiže nástup do priestoru pre cestujúcich.
Pohľad zo spodu pekne ukazuje ako presne upravený pojazd do kasničky zapasoval.
Nakoniec mi tu ešte niečo zostalo, sú to súčiastky pre parný pohon. Pracovné valce, tiahla a nity.
Parné valce som nalepil medzi nápravy a osadil ojnice. Tak ako je to v reáli. Samozrejme musím podotknúť, že tento rozvod a náhon je veľmi zjednodušený, čo mne osobne nerobí vrásky na čele. Takže počítači nitov si iste prídu na svoje, ale veď viete čo mi môžu. :-))
No a pohľad z druhej strany. Tak isto je už vidieť nalepenú masku zadného podvozku. Inak pre schodíky a iné doplnky ten parný rozvod ani nebude poriadne vidieť, tak načo sa s tým zaťažovať. Ha, ha … a počítači nitov si stále trhajú vlasy :-))
Nainštalovanie kasničky je presné, nad parné valce a s hornou hranou masky podvozku, proste paráda. A počítači nitov od teraz nebudú kľudne spávať. ICH VEC – HA::HA::HA::
Keďže pojazd som odložil „Ad acta“, pristúpil som k odliatku kasnička. Pri podrobnej prehliadke som zostil, že madlá má už odliate, ale to aj tam kde ich v skutočnosti nemá. Takže taký malý bonus navyše. Samozrejme všetky madlá som opatrne odstránil (odbrúsil).
Pri dobrúsení madiel to samozrejme zanechalo stopy na kasničke, takže som musel vybrúsiť aj detaily latovania celého vožňa.
Po odstránení všetkých madiel som navŕtal dierky pre uchytenie detailných madiel. Vŕtal som vrtákom o priemere 0,32mm. Samozrejme toto jemné vŕtanie jedine ručne a zručne.
V zadnej časti (čásť pre cestujúcich) som madlá len odstránil, lebo pôvodne tam madlá pod oknami „komárek“ nemá.
Postupne som sa po vrtaní dier pustil do vybrusovania okien. Pôvodne som koketoval s myšlienkou, že okienka navybrúsim a len ich natierem na čierno a znázorním rámovanie, ale túto myšlienku som rýchlo zavrhol a pustil so sa do vybrusovania. Toto je miesto kedy v tej turistike stúpate a potrebujete kedy-tedy aj oddych, lebo idete stále len a len do kopca.
Postupne (trvalo to celý večer cca 4 hod.) som zvládol všetkých 30 okienok. Neuveriteľné číslo, ale na takomto malom modeli je ich naozaj až 30 !!! To bude ešte radosti pri ich zasklievaní a následnom rámovaní !!!
Po nasadení vybrúseného odliatku som zistil, že cez okná nebude vidieť nič iné, len motor a elektoinštaláciu. Naozaj som asi radšej nemal tie okná brúsiť. Ale opak je pravdou, veď uvidíte ďalej.
Po oknách som sa pustil do vlastnoručnej výroby doplnkov. Začal som madlami. Použil som na to medený drôtik o priemere 0,3 mm. Hoci dnes sa už dajú kúpiť aj leptané doplnky (madlá), ale ja stále robím madlá po svojom. Myslím že s leptami je to ľahšie a presnejšie, ale tadiaľto zatiaľ moja cesta nevedie.
Po madlovaní so ešte na celej kasničke pracne zvýraznil latovanie, aby sa pri nástrekoch základovky a samotného lakovania tieto detaily tak ľahko nezaliali. Nemôžem si pomôcť, ale pôvodné znázornenie detailu latovania je slabé. Však porovnajte ten rozdiel.
Pri pohľade na skompletovaný pojazd mi vždy niečo vadilo a nakoniec som prišiel nato, že je to pôvodný otvor pre zadné dvojkolie, tak som ho jednoducho zaslepil, odrezanou zápalnou.
Ako som už spomínal v úvode článku, minulý rok som si doprial kompletnú sadu AIR BRUSCH, tak som ju chcel pri tejto stavbe otestovať. Ale o tom až iný článok. Len poviem jedno, kto raz skúsi Air brusch už sa k sprejom nevráti. Štetcovanie len na detaily inak stále a navždy Air brusch. :-))) Ako striekací box mi poslúžila obyčajná kartónová krabica, aby som nezasvinil okolie.
Po nazákladovaní som kasničkú fúkol (všimnite si FÚKOL!!!) vagónovou zelenou. Po zaschutí (až na druhý deň) som maskovacou páskou zamaskoval steny kasničky. Presné maskovanie som robil tenkou páskou, pre ľahšie maskovanie.
Následne som celé boky domaskoval hrubou páskou.
Potom som strechu strekol Sivou matnou základovkou zo spreja. Ale to sa mi vypomstilo, lebo sa mi tieto dve farby nejako nezniesli a celé sa mi to zdrclo a vytvorilo efekt pokrčenej farby na streche.
Detail toho zdrcnutia. No proste hôza.
Rozhodol som sa to celé prebrúsiť (šmirgeľ 1000) a celé to strieknuť od znova. Hoci aj takto po vybrúsení to malo niečo do seba. Ale keby sa nejednalo o zrekonštruovaný vozeň z Lužnej u Rakovníka.
Nakoniec to celkom dobre dopadlo, aj keď ešte nejaké tie známky po tom zdrcnutí sú viditeľné. Ale znovu mi stačia len tie vrásky na streche „Komárka“. :-))
Vrásky na streche, nie na mojej trváry. 😮
Skúšobné skompletovanie nastriekanej kasničky už nastriekaným pojazdom. Vidím, že to bude celkom pekný model. SNÁĎ!!!
No a hor sa na zasklievani. Tento raz som sa rozhodol pre jednotlivé zasklievanie. Keďže Vianoce boli bohaté a moje dievky dostali pod stromček veľa bábik a ich balenia nám modelárom poskytujú ďalšie poklady v podobe priehľadných fólií, rozhodol som sa pre vystrihovanie jednotlivých okienok s tejto fólii. Predné okienko u „mašinistu“ som nechal pootvorené, lebo si viete určite predstaviť ten hic, keď ide o parný motorový vozeň.
Tak isto som nechal pootverené aj dva okienka v priestore pre cestujúcich. To je luxusný motorový vozeň aj s kúrením. Ale viete si to predsraviť v lete??!! Okienka u tohoto typu sa otvárali zasúvaním do bočníc vozňa, tak som ich pootvolil len tak do jednej polovice, až jednej tretiny. Zase aby tam nemali prievan, Všetko pre pohodlie cestujúcich.
No a došlo k najhoršiemu, čoho som sa obával najviac – RÁMOVANIE okien. Tak a teraz babo raď. tak ako Zbyňo vždy hovorieva „číst diskuse“, tak som aj urobil. Všade len samé „jemným štetcom a žltou farbou“. Keď som videl a aj po mojich pokusoch tie kostrbaté rámovania, tak som si bol istý a touto cestou nepôjdem. Musím si vyšlapať vlastnú cestu. Skúšal som všeličo, medený drôtik, centrofix a dokonca aj nit. Ale nič nebolo ani len náznakom pekného rámovania. Nakoniec som zobral izolačnú pásku na káble (ktorú som vyhral v tombole na poslednom stretnutí – ĎAKUJEM OHUR!!!) a skúsil som to s ňou. Nastrihal som si jemné pásiky (tak ako sa dalo od oka) a tie som vlepil do lemovaní okien. Výsledok ma celkom príjemne prekvapil a zvolal som HEURÉKA!!! Normálne som si zatancoval tanec radosti, ale tak aby ma nikto nevidel pochopiteľne. Hoci farba nie je žltá (inak tie rámy okien na „drevákoch“ boli všeliakej farby len nie žltej !!!), táto červenohnedá mi pasuje viacej. Porovnal som tú farbu aj s farbou rámovania drevákov firmy LOCO a ich farba je presne taká ako táto čo som použil ja.
Touto technikou som zarámoval všetkých 30 okien. Išlo to ako po masle, zasklievanie bola väčšia fuška. Viem, že tá farba nie je presná, ale zase počítači nitov musia prepáčiť, no čo už ??!! Ha..Ha.. Mne sa to páči a podľa mňa to nijako nenarúša celkový dojem z tých okien. Bez rámovania, alebo s týmy „upatralnými“ rámovaniami by to bolo predsa len horšie. A ešte žltá farba, kto to kedy videl!!! (Hoci teraz s tou žltou som ako počítač nitov ja)
no a potom to už bola hračka. Madlovanie pripravenými madlami.
Nasadenie nárazníkom a naznačenie svetiel, keďže môj „Komárek“ svietiť nebude.
Nalepenie pripravených schodíkov (prebytky LPH), hákov so šroubovkami do predu a do zadu a samozrejme na ľavý bok ešte detail brzdového valca s brzdovým potrubím (tak isto pozstatok z BTTB vagónikov a trochu medeného drôtiku správne vytvarovaného) a nakoniec rebríček pre prístup na strechu (pozostatok LPH vagóniku na cement Raj). Všetky doplnky sú nastriekané matnou čiernou a dolepené gelovým lepidlom „PATTEX 100% lepidlo“, ktorý mám najradšej na doliepanie detailov. Neleptá farbu, je číre, spoj pevný, ale pri tom pružný. To je to čo modelár potrebuje.
No a s hotovým modelom rovno na Dedovu diorámu. Poviete si ešte ani popisy nemá už to pokladá za hotový mode? Tak samozrejme že nie, ale na tohoto „Komárka“ pôjdu leptané tabuľky vyrobené na objednávku a popisy (obtisky) tiež na objednávku. Taktiež budú osadené tabuľky s označením písnema „P“ na predok a „Z“ na zadok tohoto vozňa, tak ako je to v skutočnosti. Už som spomínal ako je dôležité vedieť kde je predok a kde zadok.
Tie otvorené okná tomu modelu dodávajú autentičnosť. Celkom sa mi to páči.
No ale už Vás nechcem ďalej otravovať svojimi kecami, tak ďalšie obrázky bez komentára. vybral som len zopár fotiek, verte že ich mám viac. tento model v dedovej dioráme, by som mohol fotiť aj tisíc krát.
Po dlhom čase som si znovu utrhol trochu voľného času pre mňa a cez Veľkočné sviatky som pokračoval v dostavbe Komárka. V zadnej časti chýbala ešte nádrž na vodu, keďže sa jedná o parný vozeň, tak je to nevyhnutná súčasť tohoto HDV (hnacie dráhové vozidlo). Tak isto som pojazd dovážil pre zlepšenie jazdných vlastností. Olovené guličky som nalepil hlavne nad hnaciu nápravu pre lepší prítlak na koľajničky.
Nádrž som vyrobil veľmi jednoducho z plastovej tabuľky o hrúbke 5mm, ktorú som gelovým lepidlom vlepil na vopred pripravené miesto. Na nádrž som ešte prilepil dve olovené guličky, pre lepšie dováženie pojazdu.
Na nádrž som z drôtu o priemere 1mm vyrobil nalievacie hrdlá. A pojazd vložil do kasničky pre kontrolu správnosti.
Skúška správnosti dopadla dobre. Kým je nádrž biela je vidieť ako v nedokončenom modely chýbala.
Pri zadnom pohľade je vidieť, že bez nádrže by tento model nebol to pravé orechové ako sa hovorí.
Nástrek som urobil čiernou matnou.
Následne som úplne dokončený pojazd vsadil do kasničky.
Aj z druhej strany nádrž dotvára celý model.
Nakoniec som model opatril popismi na objednávku.
Keď som uvidel kvalitu obtiskov, rozhodol som sa nepoužiť leptané tabuľky a použil som aj tabuľky z obtiskov. Popisy tohoto modelu sú zhodné s popismi „Komárka“ ktorý sa nachádza v múzeu v Lužnej u Rakovníka.
Označenia prednej časti „Komárka“…
… označenie zadnej časti „Komárka“.
No a po úplnom dokončení tohoto kultového HDV som vyniesol na (denné) svetlo sveta Dedovu diorámku a do nej umiestnil svoj parný vozeň M124:001 „ČSD“ KOMÁREK.
No a potom už len cvakal …
… cvakal …
… cvakal …
… a stále cvakal …
…
… Dedo tie skaly sú neskutočne reálne, ĎAKUJEM za krásnu diorámu.
Pri tomto pohľade z vtáčej perspektívy sa neviem prestať kochať v krásnych skalách tejto diorámy.
…
a ešte Vám a aj sebe doprajem posledný pohľad na KOMÁRKA v Dedovej dioráme.
Po fotení na dennom svetle som model zobral na koľajisko a trochu si pojazdil. No tiež som nezabudol fotiť, tak ešte zopár fotiek. 🙂
…
…
… a jazdil som …
… a jazdil …
…
… s pulzným ovládaním od Mareka to bola jedna báseň …
… slniečko dopadajúce na koľajisko, len umocnilo dobrý pocit z peknej jazdy po koľajisku.
…
… a stále som jazdil …
…
… jazdu som ukončil v rušňovom depe, kde M124.0 doplnil uhlie a vodu a je pripravený na ďalšiu jazdu.
21 odpovedí na “Ako som si postavil „Komárka“”
Vau, som mierne odpadol. Preto mierne, lebo ešte zvládam písať komentár. Model je dokonalý, vyzerá to bombovo. Sa mi páči, ako si napísal článok, takou vtipnejšou formou.. A ako si napísal, že „Kto len chváli, je nepriateľ“ tak Ti musím vytknúť dva detaily. V komentároch pri fotkách si napísal madlá z 3mm plechu – určite si použil 0,3mm a Ohura si nazval Ohor… 🙂 – ale to len aby som nebol nepriateľ 😀 Mimochodom, to rámovanie si zvládol na výbornú, už nemôžeš pri našich telefonických rozhovoroch namietať, že robím lepšie modely ako Ty…… Najkrajšie zábery sú naozaj na tej Zbyňovej dioráme, vyzerá to ako keby sme sa vrátili v čase. Mimochodom, Zbyňovi sa páčil Tvoj komentár na mojej stránke pri Okuliarnikovi o tom, aby aj on nezačal s lokomotívami… aj okomentoval. Ešte raz skvelá práca a aby sme ostali priateľmi – oprav si tie dve chyby… 😀
Ahoj Marek, ty môj priateľ! Samozrejme, že každý sa dopúšťame chýb a nikto nie sme neomylný. Tie chybičky v článku som už opravil, ďakujem za upozornenie a Ohurovi sa ospravedlňujem. Článok som uverejňoval už po polnoci, takže niečo mi určite aj uniklo. Ty si o stavbe aj vedel a telefonicky sme kde čo aj riešili, hlavne čo sa týka toho rámovania aj toho zdrcnutia farby na streche. Nakoniec stavba dopadla podľa mňa na výbornú a v mojej zbierke sa zjavil zaujímavý model. „Dedo“ Zbyňo nech sa do stavby lokomotív a vagónov radšej ani nepúšťa, lebo by nám to určite natrel. On je proste iný level a som presvedčený, že by sme to so stavbou lokomotív mohli ako sa hovorí „zabaliť“. Ešte raz ďakujem za komentár a som rád, že sa ti model páči. Snažil som sa nikde neurobiť nejakú fatálnu chybu a ak áno, tak o nich viem len ja a ako vidím sú zatiaľ dobre skryté. Je to ručne zostavený model z toho čo nám modelársky svet a možnosti tohto sveta ponúkajú.
No ale to níééééééééééé do prčic a vy poviete ze Zbynek je z inej planéty?Zbynku prepáč tvoje krajinkarstvo si velice važim ale Norino to čo ty robíž nemá páru.Ja naozaj neviem čo povedat.Aj kebyže mam na hlave 10 klobukov tak je to malo.Len nemo som pozeral na tvoje majstrovstvo -samozrejme preklepy mi nevadia hahahaha.Pekny kusok do tvojej zbierky ktory si zasluzi vyditelne miesto vo vitrinke.
Verim ze to nieje posledny model vytvoreny z tvojich ruk.Dakujem za potesenie duse.
R&R
Ach Roman, ty môj modelársky brat, zase ako vždy preháňaš. Ale nie, som veľmi rád, že som potešil tvoje modelárske srdiečko. Viem ako máš rád parné stroje. Len ma mrzí, že sme ho Lužnej nemali možnosť vidieť naživo, ale ešte nie je je všetkým dňom v našom živote koniec, tak uvidíme. Stavba bola plná nástrah, ale dokázal som sa s nimi vysporiadať a to ma hreje po tak dlhom modelárskom pôste. To máš velikánsku pravdu, že tento malý-veľký model si zaslúži svoje miesto, preto ešte stále je v dedovej diorámke a nejako sa mi ho odtiaľ nechce dať preč. Hrozne mu to tam pristane. V neďalekej budúcnosti si chcem v mojom pracovnom kúte urobiť poličku, kde už bude dedova dioráma mať svoje stále miesto a tam bude „Komárek“ vystavený, aby som sa každý deň mohol na neho pozerať a tešiť sa s neho. Apropó na margo Dedovho-Zbyňovho umenia. No neviem ako by to dopadlo, keby sa pustil do stavby lokomotív a vagónov. ja osobne sa obával, že aj v tomto odvetví modelárskeho umenia by mi to na plnej čiare natrel. Ešte šťastie, že sa zatiaľ k tomu nedostal. Roman, musím ti prezradiť, že Zbyňo je v modelovani naozaj z inej planéty. Ale pssst, nikomu ani muk. Je to proste modelársky virtuóz, len si to nechce priznať, Ja som mal tú česť vidieť jeho umenie na vlastné oči a to som teda naozaj „čubrnel“.
No Samba ten komarek sa fakt vydaril.Ja nie som nepriateľ,ktorý ti tvoju vinikajúcu prácu pochvali.Takže máš ďalší kúsok do zbierky ako povedal statusak.Dedo má HURVINKA a ty máš KOMARKA.Pišeš,že ty lepty zatiaľ nepouživáš.Ja by som tiež tie madla vytvaroval s drôtika.Samba vrátim sa k tej streche,ktorá sa ti tak zvráskavela.Vizeralo by to ako pri staršich motoráčkov.Ne ber to osobne.Je to len môj príklad.Mne sa tiež páčila aj taká.Ale tvoja práca anápady sú vždy len tvoje.To ti nikto nezaprie.
Ešte raz môj obdiv k tvojej práci.
Ahoj Hudi, tak po dlhšom odmlčaní si sa ozval aj ty a dobre som si všimol, že pokračuješ ďalej v modelovaní svojho koľajiska. Som tomu úprimne rád, lebo som sa už obával, či si modelovanie nezakvačil na klinec, ako sa hovorí. Ďakujem za pochvalu a cením si, tvoj názor. Neboj sa naozaj nepovažujem ťa za svojho nepriateľa, to je len motto. Stavbu som si užíval, hoci bola plná všeliakých zádrhelov, ale napriek tomu som ju zvládol.
Už som si zvykol Norbi, že tvoje články sa veľmi dobre čítajú a podľa detailného obrázkového návodu by sa do práce mohol pustiť kadekto a aj pri menšej zručnosti by dosiahol dobrý výsledok… kadekto, samozrejme okrem mňa!
Tak na niečo také mňa nikdy nenahovoríte, ja ostávam pri svojich krajinných oblých krivkách, ktoré ma fascinujú a tento druh bavkania ponechávam v oblasti scifi.
Je to nádherný model, veľmi sa mi páči – čučím naň stále ako puk … zober ho v lete na stretko, chcem sa ho dotknúť …
No a aby som sa nestal tvojim nepriateľom musím ti, ač s hlbokým zarmútením, ale musím, veľmi kriticky vyčiniti za tu opravenú strechu… keby si tu zdrclú farbu po prebrúsení zašpinil suchým hrdzavým štetcom, asi by som to už neustál ani neusedel…
Takže vlastne dobre že si to opravil :)))))))))
Všetko dobré, si frajer !!!!
Ááááá Dedo!! Ani nevieš aký som rád, že si sa dal komentovať a našiel si si čas aj v tvojom zaneprázdnení na prečítanie si článočku a fotonávodu. My sa už nejaký ten piatok poznáme a poznáme aj svoje dovednosti. Zatiaľ ma dosť teší, že do tejto oblasti modelovania sa nechystáš pustil, lebo by som sa obával pre mňa najhoršieho. Stačí, že mi poriadne dýcha na chrbát Marek. Ten sa teda poriadne rozbehol a jeho stavby sú miestami lepšie a dôslednejšie ako moje, hoci on to nechce uznať. Ale prezradím ti, že ja mu dávam odliatky v takzvanom „šrotíkovom“ stave s myšlienkou, že s tohoto neurobí úplne dokonalý model a pozri sa čo z nich dokáže vytvoriť. Tomu sa povie majster. Verím, že keby si sa do stavania vagónov a lokomotív pustil ty, tak by si nás ľahkým tempom predbehol, potom by si sa otočil a po pár modeloch by si sa na nás z veľkej diaľky usmieval a čakal kedy by sme ťa dobehli. Som presvedčený, že by si aj v tomto odvetví bol dobrý, ako v krajinkárstve, ale samozrejme ťa nebudem na nič nahovárať. Na stretko samozrejme „Komárek“ príde a budete sa môcť pokochať a tebe sa ho dovolím aj dotknúť. Dúfam, že vtedy už bude kompletne hotový aj s tabuľkami, popismi a ešte mám v pláne na ňom dorobiť nejaké detailíky.Ešte raz ďakujem za pripomienky a s tou strechou som veľmi rozmýšľal, či neurobím to čo si napísal v komentári, ale keďže sa jedná o model znázorňujúci M124.001, ktorý je muzeálnom stave v Lužnej u Rakovníka, tak som musel tú strechu opraviť a dať ju tak ako ju naozaj má. Ale neboj sa nejaké šrámy po zdrcnutí tam predsa len ostali ale to nie je vidieť na fotkách, takže pri prezeraní modelu na stretku si potom radšej sadni. :-))
Ale Norbi, toto nie je o mojom hodnotení a komentovaní môjho článku, aj keď ma Tvoj názor teší. Ale neboj, na Teba mám ešte veľmi ďaleko…
Dedo máš pravdu náš kamarát je dobrý čo to vravím viborny modelár.Rád sa chodím pozerať na jeho modely.
No tvoje krajinky sú úžasné a prepracované.Radosť pozerať.Kde sa ja na vás hrabem.
Myslím Hudi, že sa na nás kľudne „dohrabeš“. Všetko je len tréningom a skúšaním.
Jaj chlapci, ani neviete aký mám dobrý pocit, že zasa takto svorne spolu komunikujeme v tej našej pospolitosti modelárskej… hold sezóna je sezóna :))
Pridám i ja svoj komentár, hoci bude mierne kritický. Tie madlá netreba riešiť leptami. Stále na nich bude vidieť, že nemajú kruhový prierez. Kľudne treba ostať pri drôtikoch, avšak v tomto prípade by modelu viac pristali s menším priemerom, než tých 0,3 mm.
Ahoj Igi, je pre mňa veľkou cťou, že aj modelár takých kvalít ako ty zablúdil na moje stránky. Veľmi si cením každú radu na zlepšenie svojich schopností. Je pravdou, že madlo na M124.0 nemám presne premerané (jeho priemer), ale ako som mohol z obrázkov mne dostupných usúdiť, tak myslím že priemer v skutočnosti 36mm je celkom v pohode. Keby si napísal, že rebríček na čele Komárka je mimo mierky, tak beriem. Ten je naozaj hrubý“, ale tomu ešte tiež asi nie je koniec, asi tu radšej pristúpim k niečomu na objednávku z leptu. tento model ešte dnes nie je úplne hotový a bude sa ešte dopĺňať o nejaké detaily, ale až dorazia tabuľky a popisy. Ešte raz ďakujem za návštevu mojej stránky.
Priebežne sledujem. Rebrík sa dá hravo nahradiť leptaným. Aj keď osobne by som si tento model postavil radšej celý z leptu. 🙂
Popozeral som si fotky predlohy, tak ma to oslovilo, že v momente by som si chcel niečo také postaviť aj ja. V prvom rade chcem dokončiť svoje rozpracované modely, ale ak by si niekde na burze natrafil na takýto odliatok v H0, tak mysli na mňa prosím. Síce neviem, či ho urobím takto dobre ako Ty, ale je to nádherný model, tak prečo neskúsiť.. A aj tú M120 poprosím.. 🙂
Možnosti sú otvorené pre každého Marek. Som presvedčený, že dokážeš postaviť aj krajšieho „komárka“ ako je tento môj. Modelová veľkosť H0 (mierka 1:87) ponúka lepšie možnosti vydetailovania ako modelová veľkosť TT (mierka 1:120). Sám neviem, ako sú na tom odliatky v H0, ale ak budú tak to môžeš považovať za vyriešené. Inak by to bolo zaujímavé, keby sme si na stretnutí mohli porovnať svoje „Komárky“. 🙂
Do .iti Norbi, zasa som si to tu kukol a zasa chochtám blahom… to je jedno nádherné čudo !!!
… vieš, že normálne ma teraz napadla myšlienka, že po dokončení enka sa pustím do modelov. Mám zopár favoritov a obľúbených strojov, ktoré by som sa možno mal pokúsiť … hmm … hmm… kurňa to je krásne !!!!!!!!
Ach Dedo, no čo dodať a to mám už na tento model doma popisy a v pláne dokončiť aj nádrž na vodu, ktorá bude v zadnej časti a ešte nakoniec dovážiť pre zlepšenie jazdných vlastností. Potom to bude naozaj paráda. Ver, že aj mne sa páči a ešt ti chcem veľmi pekne poďakovať za pochvalu. Normálne som o pár centimetrov narástol (ale asi len v páse). Trochu ma znepokojuje, že aj ty chceš stavať modely, lebo viem, že nás s Marekom úplne zakryješ, ale zároveň sa toho neviem dočkať. Ešte raz ĎAKUJEM za pochvalu, pomáha to. A ešte niečo na stretnutie ho doveziem a určite bude dokončený. A tebe sa ho dovolím aj dotknúť. 🙂
HURÁÁÁ !!!