Technológia presného vypaľovania stavebníc do kartónu „Laser-Cut“ už nie je nič nové, ale pre mňa doposiaľ neprebádaná oblasť v modelárstve. Doteraz som staval budovy len a len z plastu. Priznám sa, že ku kartónu som veľa dôvery nemal, ale napriek tomu som neodolal a pustil som sa do stavby budovy zo stavebnice vyrobenej touto technológiou. Na trhu je viacero výrobcov takýchto stavebníc. Ja som sa rozhodol pre firmu Ateliér WEPE (skrátene A-WEPE). Majiteľa a výrobcu osobne poznám a jeho stavby sú výhradne z územia bývalej Československej Republiky a cenovo sú najlacnejšie zo všetkých výrobcov na trhu. Veľa som sa pri osobných stretnutiach s výrobcom o tejto technológii rozprával a zaujímal som sa o tieto stavebnice, Navyše ich ponúkame aj v našom E-shope NF Modely. Aj preto som sa rozhodol, že svojim zákazníkom takýmto spôsobom odprezentujem postup pri stavbe takejto jednoduchej stavebnice. Ako som sa so stavbou vysporiadal si môžete pozrieť v mojom fotonávode. Stavba bola príjemná, jednoduchá, časovo nenáročná a napriek tomu výsledok je veľmi uspokojivý.
Stavebnica, tak ako ju kúpite od predajcov.
Po rozbalení sa v sáčku nachádzali dva aršíky s vypálenými dielami v kartóne o hrúbke 3mm, dva aršíky s vypálenými dielami v kartóne o hrúbke 2mm, fólia na zasklenie, farebná predloha a jednoduchý návod.
Jednotlivé diely sú tak perfektne vypálené, že prakticky vypadli z aršíku sami. Tam kde to trochu lepšie držalo som ich oddelil orezávacím, žiletkovým nožom. Detaily na jednotlivých dieloch sú veľmi pekne vypálené a hneď ma dostalo to pekné murivo.
Zámky do seba perfektne zapadli a držali prakticky bez akéhokoľvek lepidla. Tu je vidieť ako precízne sú jednotlivé diely navrhnuté a krásne pasujú.
Na lepenie som použil lepidlo na papier „HEKULES“, ktoré ja považujem za najlepšie lepidlo na papier. Ale firma A-WEPE má vo svojom sortimente aj špeciálne lepidlo na lepenie týchto stavebníc. Kolegovia modelári, ktorí použili toto originálne lepidlo si ho nevedeli vynachváliť. Je som ho k dispozícii nemal tak som použil moje osvedčené lepidlo. Postavenie takejto hrubej stavby mi trvalo približne 10 minúť. Stačilo lepidlo naniesť tenkým štetcom na hrany, kde sa steny spájajú a bolo hotovo. Samozrejme treba dbať na dodržanie pravých uhlov, aby stavba nebola nejako „šejdrom“.
Hneď potom som vlepil diely na výstuhu strechy, ktoré stavbu poriadne spevnili.
Po dokonalom zaschnutí (čo trvalo asi tak ďalších 10min. kartón je savý a lepidlo na ňom rýchlo schne) nastal čas na použitie farieb. Pri osobných stretnutiach s výrobcom som debatoval o použití farieb a on mi jednoducho odpovedal, že môžem použiť hocijaké farby vodou riediteľné (tempery, akrylky, vodou riediteľné Valejo, alebo ah vodové Revell). Takže ja som sa rozhodol pre akrylové farby. Obyčajné školské akrylky, čo dostať v každom papiernictve. Ja som mal k dispozícii krabičku s 12 farbami, čo mi dovoľovalo namiešať potrebnú farbu. Omietku som namiešal z okrovej s pridaním bielej, aby vznikla pekná pastelová farba, tak trochu do žlta. Ale nemusíte sa obávať, odtieň nie je žiadnou normou stanovený, takže ak ju budete mať trochu viac do žlta, alebo do okrova, vôbec nevadí. Je to len a len na Vašom vkuse. Doporučujem nanášať štetcom (ja som použil Revell 3) a farbu stredne riedku (asi ako hustota mlieka) a viac náterov po predchádzajúcom vyschnutí. Určite nedoporučujem to natrieť hustou farbou, lebo by hrozilo vytvorenie nepekných „čmúch“. Tu je treba trochu trpezlivosti a pevnej ruky, aby ste nenatreli aj murivo, ale len omietky.
Po dokonalom zaschnutí farby na omietke som sa pustil do natierania muriva. Tu som použil bordovú (alebo silne červenú) a trochou bielej a svetločervenej (až trochu oranžovej), aby som dostal farbu vypálenej tehly. Znovu pripomínam, že nejde vôbec o žiadnu presne normovanú farbu, tak ak sa Vám podarí namiešať aj trochu svetlejší, alebo tmavší odtieň, tak vôbec nevadí. Znovu radšej stredne redšou farbou ako hustou, lebo by mohlo dôjsť k zatretiu špár medzi tehlami a to by potom nebolo vidieť to najkrajšie na tejto stavbe.
Diely na aršíkoch o hrúbke katrónu 2mm som sa rozhodol natrieť ešte kôr ako ich dostanem z aršíka. Hlavne diely z oknami a dverami je určite potrebné natrieť skôr ako ich vlepíte do domčeka. Neviem si predstaviť, že by som mal potom pracne a bez možného nechceného poškodenia farby omierky, alebo muriva farbiť. Niektorí tvrdia, že všetky diely farbili ešte skôr ako začali samotnú stavbu, ale ja doporučujem hrubú stavbu farbiť až po skompletovaní, aby sa farbou pekne prekryli aj spoje na hranách stavby. Znovu som použil akrylky a tentokrát svetlohnedú na okná a dvere a namiešal som z čiernej a bielej tmavo-sivú na strechu.
Po dokonalom zaschnutí farieb, som sa pustil do stavby dreveného schodiska. Je to trochu piplačka, tak som sa rozhodol vlepiť ako prvú plošinu a k nej potom dlhé rámy. Aby som dodržal presné vzdialenosti rámov som vlepil aj prvý, stredný a posledný schod, čo celú konštrukciu pekne spevnilo a rámy schodiska boli pekne rovnobežne.
Netrvalo dlho (kým lepidlo zaschlo) a mohol som chody dokončiť vlepením jednotlivých schodíkov. Znovu trochu trpezlivosti a je to. Doporučujem použiť pinzetku a lepidla len tak jemným štetom. Tiež doporučujem prilepiť jednotlivé schodíky aj k murivu a tým sa celá konštrukcia schodov pekne spevní.
Kým som čakal na dokonalé zaschnutie schodov, pustil som sa do zasklievania. Z priloženej priehľadnej fólii som si nastrihal potrebné diely a postupne som všetky okienka zasklil. Priehľadnej fólie je v balení naozaj dostatok, vystačila by aj na zasklenie ďalších piatich takých strážnych domčekov. Znovu som použil, tak na celú stavbu, lepidlo „HERKULES“.
Následne po zaschnutí schodov som vlepil ak zábradlia. Znovu trochu trpezlivosti a použitie pinzety.
Nafarbené a zasklené diely s oknami a dverami som vlepil na miesto. Je potrebné dbať na presné licovanie jednotlivých dielov, aby dvere a okná presne sedeli v otvoroch. Hneď to inak vyzerá, keď stavba dostane okná a dvere. Tu chcem podotknúť, že na farbenie okien a dvier môžete použiť rôzne farby. (napríklad: okná hnedé a dvere zelené, alebo okná zelené a dvere biele. atď …)
A pomaly sa dostávame do finále, ostáva už len strecha detaily s ňou spojené. Takže vlepenie dielov eternitovej strechy. Tu je potrebné upozorniť, že výrobca diely strechy vyrezal tak, že horné hrany majú k sebe zapadať a tvoriť hornú hranu strechy. No nech som sa snažil ako veľmi som vedel, nepodarilo sa mi diely dostať dokonale k sebe, aby hrana zlomu strechy vyzerala pekne. Preto som sa rozhodol dodržať spodnú hranu strechy, aby presne prekrývala oporné hranoly strešnej konštrukcie a hore nech to pasuje, ako pasuje. S tým sa potom vysporiadam. Hlavne aby ste mali pekne vlepené diely strechy a licovali presne s hranolmi.
Tú špatnú „fugu“ na vrchole strechy som vyriešil jednoduchým prekrytím prúžkom papiera. Vystrihol som si prúžok široký 5mm a prehol som ho pozdĺžne na polovicu a prilepil ako štít strechy, tak ako je to na obrázku.
Potom som ten vlastnoručne vyrobený diel natrel na tmavosivo, presne tou farbou a odtieňom ako aj celé diely krytiny. Ja osobne výrobcovi takúto malú nedokonalosť (ak to tak môžem nazvať) veľmi rád prepáčim. Myslím, že na hotovej stavbe to vyzerá celkom dobre. Určite krajšie ako taká nepekná medzera.
Jednotlivé diely (steny komúna) som do seba zapasoval a zalepil. Na vrch som nalepil „klobúk“ komína a kompletný komín som nalepil na hotovú strechu. Klobúk som nijako nefarbil, lebo farba surového dielu mi pripomínala farbu svetlého betónu z čoho bol tento prefabrikát originálne vyrobený.
No a úplne nakoniec som pod krytinu vlepil drevené ozdobné a zároveň oporné trámy. Tým je stavba celého modelu domčeka ukončená.
Celá stavba bola nesmierne jednoduchá a veľmi som sa pri nej modelársky bavil. Stavbu je možné ďalej dodetailovať čatorňami a zvodmi, ale ja som Vám chcel len priblížiť stavbu modelu, tak ako ho stavebnica ponúka.
Časove som celú stavbu zvládol za jedno popoludnie v sobotu. Priznám sa, že najviac času mi zabralo miešanie farieb a samotné farbenie. Samotné zostavenie dielov už bola prechádzka ružovým sadom, ako sa hovorí. Prakticky sa celá stavba dá zvládnuť približne za tri hodinky. Práca so stavebnicou, ktorá je vytvorená technológiou Laser-cut je jednoduchá a výsledok je viac než uspokojivý. Veď posúdte sami ako hotový model vyzerá.
Tak hor sa do takejto stavby a naozaj sa týchto stavebníc netreba vôbec báť. Výsledok je zaručený vďaka presne vyrezaným dielom, ktoré tieto moderné technológie nám modelárom ponúkajú.
Toto je prvá stavba zo stavebnice Laser-cut, ale určite nie posledná. Som presvedčený a po tejto stavbe som sa rozhodol, že všetky stavby na mojom pripravovanom novom koľajisku budú všetky len stavby z takýchto stavebníc. Navyše výrobca vyrába len stavebnice budov známych z našej Československej republiky, čo ma tiež presvedčilo. Pokiaľ sa obávate ako sa kartón bude správať vo vlhkejšom prostredí? Som presvedčený, že stavbu stačí prestriekať matným akrylovým lakom a tým sa zabráni pôsobeniu vlhkosti na papier čo kartón bezpochyby je.
3 odpovede na “Strážny domček (1:120) A-WEPE:”
Veľmi pekný fotonávod, ako aj skvelý model. Som rád, že si sa rozhodol „zabrdnúť“ aj do Laser-cut stavebníc, navyše od tejto firmy, lebo ja sám som od nich kúpil a postavil niekoľko budov a viem, ako dobre sa s tým robí a aké pekné modely z toho vzniknú. Ako sám vieš, tieto A-Wepe stavebnice ma inšpirovali aj pri stavbe Ocinovho N-ka, kde som popri A-Wepe stavebniciach postavil aj svoje vlastné laser-cut modely a myslím, že A-Wepe je veľmi dobrá voľba. Veľa zdaru pri ďalšom modelovaní a v mene všetkých čitateľov Tvojich stránok ďakujem za skvelý fotonávod.
Ďakujem Marek, je to tak ako píšeš. Kto neskúsi – neuverí. Tieto stavebnice sú jednoduché, ľahko sa s nimi pracuje a výsledok je výborný. Navyše všetky budovy od A-WEPE sú v našich končinách známe. Podľa mňa je nesprávne ak modelár stavia koľajisko s rušňami a vagónmi v ČSD a má tam nemecké stavby od Auhagen. To už dnes nie je to pravé orechové. Tvoje „Ocinone enko“ je veľmi pekné koľajisko a budovy ho presne dotvárajú a jasne zaraďujú do správy ČSD. Fotonávod bolo aj ťažké urobiť, lebo kto túto stavbu začne, tak len lepí, lepí a lepí. Ide to ako po masle a niekedy som pozabudol aj fotiť. Ale verím, že tento fotonávod osloví našich modelárov a vyskúšajú si aké nenáročné je zostavenie stavieb A-WEPE.
Presne tak, to poznám. Keď človek raz začne, tak ho to rýchlo chytí, lebo to dokonale pasuje a veľmi, veľmi dobre sa to stavia, takže sa nečudujem, že si občas aj zabudol odfotiť. Keď sa človek rozbehne, tak sa len tak nedá „zastaviť“. Ešte raz vďaka za skvelý fotonávod pre všetkých 🙂