Je to už takmer dva roky ako s mojim najlepším kamarátom, modelárskym bratom Romanom chodíme spoločne po burzách a všeliakych modelárskych výstavách a stretnutiach. Veľakrát pri ceste do Čiech u nich doma prespím a on, aby som nemusel cestovať sám, ma na týchto cestách sprevádza. Vytrhávam ho od rodiny na celé dni, otravujem ich svojou prítomnosťou a zavadziam v stiesnených podmienkach malého panelákového bytu. Stále sa pre mňa obetuje a nikdy nepovie, že nemá čas, že je unavený, alebo že sa mu nechce. Preto som sa usúdil, že takýto prístup a všemožná pomoc si zaslúži odmenu. Rozhodol som sa, že pre Roman postavím „Hurvínka“. Dobre viem, že sa po tomto modeli už poriadne dlho zháňa, na burzách ho obdivuje, ale nejako si ho nikdy nekúpi, lebo viem, že jeho cena je príliš vysoká. Sám viem, že by odo mňa nikdy neprijal tak drahý model, preto som pristúpil k tomuto riešeniu. Viem, že môj „Hurvínek“ nebude taký perfektný ako je na predaj na burzách, ale snáď Romana poteší a ja budem mať pokoj v duši, že som sa mu aspoň trochu revanžoval za to čo pre mňa neustále robí.
Tak ale teraz Vám priblížim o aký model vlastne ide. Nepochybujem, že už väčšina z Vás dobre vie, že sa nejedná o bábkovú postavičku s českej dvojice drevených postavičiek Spejbl a Hurvínek, ktorí nás niekedy v čase hlbokej totality dokázali rozosmiať až k slzám, ale jedná sa o motorový vozeň M 131.1 pod prezývkou „Hurvínek“. Tieto motorové vozne boli vyrábané v rokoch 1948 až 1951 v závode Tatra Kopřivnice a od roku 1954 do 1956 vo Vagónke Studénka . Vozy boli určené pre zabezpečovanie osobnej železničnej dopravy na tratiach Česko-Slovenska, kde dlhé roky spoľahlivo slúžili a vo svojej dobe tvorili najrozšírenejší rad motorových vozňov ČSD. Celkovo bolo vyrobených 549 kusov vozňov M 131.1, ktoré jazdili väčšinou v spojení s prípojnými vozmi typu CDlm, rovnako z Vagónky Studénka. Pre súpravu bolo charakteristické sympatické višňovo-červené lakovanie so strieborno-šedou strechou.
Motorový vozeň M 131.1 bol dvojnápravový (A1), určený pre 48 cestujúcich sediacich v jednom oddelení a pri hmotnosti 21 t dosahoval rýchlosť 60 km/h pri priaznivej spotrebe motorovej nafty okolo 27 l/100 km. Celková dĺžka cez nárazníky je 12,1 m.
Ale dosť bolo rozprávania o tomto kultovom železničnom vozidle, preto ak ste zvedaví ako som si s touto stavbou poradil, môžete si pozrieť môj fotopostup v priloženej galérii.
Roman, chcem ti týmto poďakovať za všetko čo pre mňa robíš a týmto chcem vyjadriť aj to ako si naše priateľstvo vážim. Nech ti tento „Hurvínek“ donesie veľa radosti a potešenia v tvojom modelárskom svete. Nech ti slúži bezchybne, spoľahlivo a dlhé roky tak ako jeho veľký vzor v skutočnosti.
Veličenstvo „HURVÍNEK“
Na začiatok som si pozháňal potrebný material na stavbu modelu. Odliatok aj s maskami podvozkov a s detailami nádrží, výfukov, skriniek a iných podvozkových častí je od p. Molatu z pražskej burzy. Je na fotke tiež vidieť dva pojazdy.
Dlho som rozmýšľal z čoho vyrobím pojazd. Všeličo som už aj nakúpil na burzách, od rámov, ozubených kolies a zotrvačníka p. Šátka, motora a iných súčastí pojazdu. Vždy sme skončili na oceľových oskách s priemerom 2mm. Tak som musel hľadať iné riešenie. Pozeral som na technické výkresy M 131.1 a najviac ma zaujímala osová vzdialenosť medzi nápravami. Podľa prepočtu by to malo byť 54mm a najbližšie všetkému je obyčajný pojazd zo START lokomotívy BTTB. Samozrejme s týmto pojazdom sa treba trochu pohrať a jeho jazdné vlastnosti sú potom celkom prijateľné (v možnostiach pojazdu ŠTART). Tu vidíte úplnú rozborku celého pojazdu a súčiastky už po dokonalom vyčistení a odmastení od mastnôt, špiny a vlasov, ktoré sa za tú dobu používania do týchto pojazdov nachytali.
Postupne som ho dal dokopy a urobil potrebné úpravy, aby bol prenos a snímanie prúdu dokonalejší a tým zabezpečený plynulý chod celého pojazdu. Samozrejme bolo potrebné každé súkolie premazať, motor ošetriť kontaktným spraiom, aby mal dobrý a čo najtichší chod. Aj keď u BTTB môžeme len ťažko hovoriť o tichom chode. Má to tú výhodu, že mašinky BTTB nepotrebujú zvukový dekodér, lebo si sami vytvárajú zvukovú kulisu, aj preto mám rád staré mašiny BTTB, ZEUKE a som ich zberateľom.
Odliatok kasničky od p.Molatu, no čo k nemu dodať. Asi najhoršie riešenie ako som mohol vymyslieť. Jediné čo na ňom je v poriadku je tvar a rozmiestenenie okien. Inak všetko zle odliate. Ale na trhu s odliatkami si veľmi nemáte z čoho vyberať. Ešte je možnosť p.Číž, ale koľkokrát som chcel odliatok od neho, tak už mal na burze vypredané. Prečo asi??? :-((
Ďalší záber potvrdzuje moje pripomienky. Naznačenie dverí, bočných mriežok a iných detailov, úplne nedokonalé, takže sa s tým budem musieť trochu pohrať, aby to ako tak vyzeralo.
Tak isto pohľad do vnútra odliatku odhaľuje veľké nedostatky. Steny sú nepravidelné a v niektorých miestach tak hrubé, že by sa tam nevošiel žiadny pojazd. Preto sa hneď musím pustiť do brúsenia a upravovania.
Ešte že mám to správne modelárske náradie, ktorým som vnútorné vybrúsenie a upravenie odliatku zvládol za pár minút. Ale bolo to bordelu v garáži, ako keby som brúsil gitovanie auta a nie malý odliatok Hurvínka. Ale steny sú hneď krajšie a inak to vyzerá.
Do upraveného odliatku pojazd pekne pasoval, Teraz je potrebné skrátiť a upraviť zrekonštruovaný pojazd.
Tak znovu som použil ručné modelárske náradie a s úpravou som bol do pol hodiny hotový. Nič len merať, rezať a dopasovávať.
Už z tohoto záberu je vidieť, že moje rozmýšľanie o pojazde bolo správne a štartový pojazd je ako stvorený. Načo vytvárať pracne niečo, čo je už dlho na svete a spoľahlivo pracuje už niekoľko desaťročí.
Kasnička sadla na pojazd ako uliata. Hneď som aj premeral výšku celého Hurvínka na koľajničkách a dokonca som ho komfrontoval s profesionálne vyrobeným modelom, ktorý vlastním a musím sa na tomto mieste priznať, že som na seba hrdý ako som to vymyslel. Niekdy hľadám čo najdokonalejšie (aj keď veľa krát zložitejšie riešenie) a pritom jednoduché riešenie sa mi váľa už dlho v šuflíku. Dokonca tie lúčové kolesá nemajú chybu.
Tak isto som vybrusoval aj na čelách, aby strojvedúci mal kade sledovať trať. Okienko po okienku, pekne pomaly a ručne – zručne. :-))
Keď som vybrusoval okná, všimol som si, že odliatok je odliaty tak, že v niektorých miestach je hrúbka odliatku dvojnásobná, oproti iným miestam. Tak po dokončení všetkých okien, som z vnútra ešte odliatok dobrúsil a zrovnal v mieste okien odliatok do jednej hrúbky. Tak sa bude aj lepšie vlepovať zasklenie okienok.
Začal som so zvýrazňovaním detailov na odliatku, lebo ich nebolo takmer vidieť. Zvýraznil som znázornenie dverí …
… tak isto bočné mriežky na druhej strane. Bolo to potrebné, lebo pri základnom nástreku, by tieto detaily úplne zanikli pod farbou a pod nástreku laku by ich nebolo vôbec vidieť.
Po tom som začal vŕtať, diery pre nárazníky, kde som ešte odbrúsil tie nevýrazne odliate príruby nárazníkov, budú použité leptané príruby. Tak isto som vyvŕtal aj diery pre osvetlenie. Hurvínek bude nať použité žlté LED-ky a bude prepínať dve žlté svetla vpredu a vzadu podľa smeru jazdy.
Pripravil som si detaily na podvozok znázorňujúce typické skrinky, brzdový valec a iné podvozkové zariadenia.
S maskami podvozkov to bolo asi najťažšie a musel som ich poriadne upraviť, aby ako tak sadli na tento ŠTATR pojazd. Uvidím po nastriekaní základom, ako to bude vyzerať, keď to bude v jednej farbe. Takto to vyzerá dosť čudne?!! :-/
Postupne na kasničku pribudli nárazníky s leptanými prírubami, predný a zadný hák a madlá pri dverách pre pohodlnejšie nastupovanie cestujúcich.
Nakoniec som na strechu doplnil detailné zakončenie výfukov. Tým je celý model pripravený na základný nástrek.
Potom pojazd. Maskovanie bolo nevyhnutné, aby sa farba nedostal do vnútra, kde sa nachádzajú zberače. Zastriekanie farbou by izolovalo a pojazd by išiel trhane, alebo by sa ani nepohol.
Po dokonalom zaschnutí základného nástreku, som pristúpil k nástreku farby. Tento raz som použil sprai s príslušným odtieňom višňovo-červenej.
A strecha samozrejme matnou sivo-striebornou. Kasnička je lesklým lakom lebo v epoche v ktorej Roman stavia, boli „Hurvínky“ ešte úplne nové motoráky.
Hlavné súčiastky na osvetlenie. Dve žlté LED-ky a jeden odpor 390 ohmov a to hneď dvakrát, lebo bude osvetlený aj vpredu a aj vzadu.
Po nameraní vzdialenosti svetiel a spájkovaní dokopy to vyzerá takto. Marek, teraz sa nesmej, viem že to nie je žiadne umenie, ale splní to účel. :-))
Šup a „elektronika“ svetiel je na mieste. Vlepené gelovým 100% lepidlom PATTEX. Vrele doporučujem, ostáva číry, nenaleptáva farbu a je vždy pružný. Proste u mňa jednotka medzi gelovými lepidlami.
Po vlepení svetiel som si uvedomil, že mi pojazd nebude sedieť, tak som ho musel dodatočne upraviť a vyrezať z neho priestor pre „elektroniku“.
Po nalepení svetiel nasledovalo zasklievanie. Použil som na to priesvitný celofán v ktorom zvyknú byť balené dezerty, len si vyberám a odkladám vždy trochu hrubší. Neverili by ste, že aj v baleni dzertov je rozdiel. Samozrejme vlepené Herkulesom.
Podvozkové časti sa na fotke trochu strácajú (neboj Zbyňo, ani mňa ešte Nikon úplne neposlúcha), ale v reále tá matná čierna vyzerá famózne.
Na čierno sú aj schodíky a nárazníky a madlá vedľa dverí sú maslovou, aby boli trochu výraznejšie. Nech ich je vidieť keď som sa už s nimi tak potrápil.
No a hor sa do Dedovej diorámy. Poviete si, že už ho fotím v dioráme a kde sú popisy?? Tak to je pravda, ale popisy sú u Romana a uznáte, že ak to malo byť prekvapením, tak som mu nemohol písať, aby mi popisy poslal. Ale som presvedčený, že popisy už Roman zvládne a dotvorí model k dokonalosti.
Tak Roman, tu je celý postup ako som pre teba za odmenu a z vďaky, že mi neustále pomáhaš, vytvoril tento model. Viem mal byť osadený na inom (možno dokonalejšom pojazde ??!!), ale ja som ho osadil na tento pojazd. Snáď s týmto riešením budeš spokojný a „Hurvínek“ ti bude robiť radosť. Ale nič sa neboj, do tejto kasničky je možné namontovať aj ten pojazd o ktorom sme sa bavili. Vždy som to meral aj s tým rámom, ktorý sme kúpili v Prahe na burze. Motor máme, prevodové kolieska tiež, tak isto zotrvačník, už len tie nešťastné oceľové osky o priemere 2mm.
No a nakoniec pohľad na prednú čásť. Roman, už len tie popisy a máš vo svojom depe pekný motoráčik pod označením M 131.1, ale každý ho pozná pod prezývkou „HURVÍNEK“. Ešte raz ďakujem za to, že sme sa mohli spoznať a že sa naďalej priatelíme a vieme si pomôcť, keď to niektorý s nás potrebuje. Tak ako som napísal na začiatku, si mojim modelárskym bratom a dúfam, že ním ostaneš aj naďalej.
5 odpovedí na “Veličenstvo „HURVÍNEK“”
OOps! tak toto už je o úplne niečom inom, to už nie je žiadna sranda, ale modelárske majstrovstvo ku ktorému sa nikdy neodhodlám a to, prosím pekne, slovíčko „nikdy“ takmer nepoužívam… Norbi, ja pred tebou smekám všetky klobúky ktoré mám, lebo si ani neviem predstaviť, že niečo takéto je vôbec možné… a ten celý príbeh k tomu všetko ešte umocňuje. Si frajer, obdivujem a uznávam… Romanovi sa hádam aj slzička zaleskla…
Dedo, v našej partii sme každý modelár zameraní na niečo iné. Ty kajinkárčiš (a to bez konkurencii, to je jednoznačné), Marek je elektromacher (detto), Roman vládne papieru (detto), Ohur drevu (detto) a ja??!! To ani sám neviem určiť. Ale snažím sa zatiaľ pochopiť o čom modelovanie je. Veď sa tomu venujem len tri roky a nejaké mesiace. Ale ponoril som do toho poriadne a dostavujú sa už aj nejaké výsledky. Hlavne keď človek na to má čas a Vianoce boli obdobie práve na takéto projekty. No a príbeh? Sám dobre vieš aký je Roman a sám dobre vieš, že si navzájom pomáhame. Toto je len naozaj najmenší spôsob vďaky za to čo pre mňa robí. Mne sa skoro zaleskla slza, keď si toto modelovanie nazval majstrovstvom. Ďakujem za tie slová, lebo práve od teba to sedí poriadne. Posúva ma to ďalej a ďalej. Romanove poďakovanie som si už vypočul v telefóne a neskutočne ma hreje, to že mal z Hurvínka naozajstnú radosť. To som chcel dosiahnuť. Ešte raz za tvoje uznanie ďakujem.
Síce modelov z odliatkov som nevidel veľmi veľa, ale môžem zodpovedne prehlásiť, že toto je doteraz najkrajší aký som videl. Zvládol si to bravúrne, je naozaj krásny. Som si to pozorne prezrel všetko, pojazd, vybrúsenie kasničky, detaily, nástrek, všetko je proste dokonalé. A to nepíšem len preto, že si kamarát, ale preto, lebo si to naozaj ale naozaj myslím. Proste super. Verím tomu, že Roman sa veľmi potešil a hlavne prekvapil. Je to ozaj nádhera. A ozaj, ten komentár Marek, teraz sa nesmej nemá chybu. Poviem Ti, smial som sa veru poriadne, ale nie tomu pájkovaniu, ale tomu komentáru. To pájkovanie si tiež zvládol. 🙂 Ešte raz super práca, a Roman, teš sa dlho z krásneho prírastku do zbierky.
Marek, aj tebe ďakujem za pochvalu. Tú poznámku pri mojej „elektronike“ svetiel do Hurvínka som tam dal práve preto aby som to trochu odľahčil. Ale viem, že si sa trochu pousmial aj nad tou jednoduchosťou toho zapojenia. 390 ohmov asi je dosť veľa, ale bál som sa dať menší odpor, aby sa ledky aj pri najvyššom výkone motora neprepálili. Takto mám istotu, že vydržia aj trochu viac ako 12V. Myslím, že by to malo byť v poriadku, keď sa svetlá rozsvecujú už pri najmenšom napätí. Tu som mal sto chutí teba poprosiť o radu, aký veľký odpor použiť, ale chcel som aby prekvapenie bolo dokonalé, tak som ťa nakoniec neoslovil.
Samba, tých 390 ohmov je v pohode. 2 led na 12V by mali mať približne tých 360ohmov, ale nakoľko ani tie trafá nie sú presné a môžu presiahnuť 12V, tak si zvolil správne. Aj ja by som použil taký z viacerých dôvodov. Ten rezistor je hlavne na obmedzenie prúdu. Pokeciame o tom osobne v máji, ak budeš chcieť. Ešte raz skvelá práca 🙂